Na popredných miestach rebríčkov udržateľnosti dôchodkov sa totiž pravidelne umiestňujú krajiny so silným druhým pilierom. V Austrálii, Holandsku či v niektorých škandinávskych krajinách je prvý pilier v zásade len základnou solidárnou dávkou.
Hospodárenie v I. pilieri sa v roku 2016 určite zlepšilo. Hospodárstvo šliapalo na plný plyn, rástla zamestnanosť. No dôchodkový systém by mal byť udržateľný za každého počasia.
Hlavná váha a zásluhovosť je ponechaná na druhý pilier. Ak chceme hľadať rozumnú inšpiráciu, ako upraviť náš dôchodkový systém, tak by sme sa mali uberať práve týmto smerom.
Aj bez demografickej krízy existuje veľa argumentov za silný druhý pilier. Bez súkromných úspor sú ľudia na dôchodku úplne odkázaní na jeden zdroj príjmov, ktorý je plne v rukách politických rozhodnutí. Táto závislosť z nich robí ľahko kúpiteľných voličov. A politici to využívajú.
Pozerajúc sa na zisky v krátkodobom volebnom cykle im radi sľubujú a rozdávajú zdroje, často nad reálne možnosti ekonomiky. Takéto politiky zákonite vedú k zhoršujúcej sa dlhodobej udržateľnosti systému a zadlžovaniu budúcich generácií.
To, že deti volebné právo nemajú, ešte neznamená, že im môžeme veselo nakladať na plecia účty za naše hodovanie. Dnešná grécka mladá generácia by nám o tom vedela porozprávať svoje. Demografické problémy, ktoré trápia nás i väčšinu vyspelého sveta, pridávajú argumentom o druhom pilieri na váhe.
Stav a prognózy prvého piliera
Vykazovanie deficitu prvého piliera je pomerne zamotané. Dôchodkový fond v Sociálnej poisťovni (SP), ktorý dôchodky vypláca, sa totiž dotuje na dvoch úrovniach. V prvom kroku sa najprv dotuje vnútri SP, keď sa prebytky z iných fondov (najmä rezervného) rok čo rok prevádzajú do dôchodkového fondu.
Každoročné pravidelné dotovanie prvého piliera v podstate znamená, že na dôchodkové poistenie odvádzame viac ako oficiálnych 18 % zo mzdy. Reálne je to okolo 22 až 25 %. A keď ani tieto zdroje nestačia, nastúpi štát a transferom zalepí zvyšok.
Ak teda v roku 2016 klesol transfer štátu do SP, myslí sa tým až tá druhostupňová dotácia. O tej prvej sa taktne mlčí. Navyše, za poklesom tohto transferu stoja zlepšené príjmy len čiastočne. Hospodáreniu v roku 2016 pomohol aj prevod prebytkov z roku 2015 (keď bol zhodou náhod otvorený druhý pilier).
Aby sme to zhrnuli. Hospodárenie v prvom pilieri sa v roku 2016 určite zlepšilo. Hospodárstvo šliapalo na plný plyn, rástla zamestnanosť. Prvý pilier je priebežný systém, dôchodcom každý mesiac vyplatí to, čo vyzbiera na odvodoch od pracujúcich. Jeho príjmy preto zákonite idú nahor, keď zamestnanosť rastie. A nízka inflácia v posledných rokoch pomohla aj výdavkovej strane prvého piliera. V závislosti od nej sa totiž valorizujú dôchodky.
Kým na analýze súčasného stavu prvého piliera sa s autorom čiastočne zhodneme, na jeho víziách o budúcnosti prvého piliera už nie. Dôchodkový systém by mal byť totiž udržateľný za každého počasia, nielen keď vhodne vypáli kombinácia rôznych faktorov.
Dôchodcov bude každoročne pribúdať a mladých ubúdať. Import más cudzincov či zdaňovanie strojov sú riešenia, ktoré stoja zatiaľ na vode. Veľké nadnárodné firmy k nám často chodia kvôli nízkym mzdám, daňovým prázdninám a iným stimulom.
Je ťažké nájsť dôvody, prečo by napríklad nemecká firma s halou plnou zdaňovaných robotov držala prevádzku na Slovensku. Rovnako ťažké sú aj predstavy státisícov imigrantov, ktorí prišli pracovať, žiť a platiť odvody na Slovensku.
Výsledky druhého piliera
Je pravda, že dvojpilierový dôchodca v súčasnosti dostane v súčte menej ako iba prvopilierový dôchodca. Dôvodov je však viacero. V prvom rade je to nespravodlivé krátenie dôchodkov z prvého piliera pre dvojpilierových dôchodcov.
Dôchodky sa totiž krátia, ako keby sa na dôchodky odvádzalo len oficiálnych 18 % a nie reálnych 22 až 25 %. Druhým dôvodom je štedrosť prvého piliera nad rámec svojich možností. Druhý pilier nedokáže vyplatiť dnešným dôchodcom dôchodky na úkor budúcej generácie, prvý to robí.
No a potom sú to trhové dôvody. Úrokové sadzby zásadne ovplyvňujú výšku úspor aj výšku doživotných dôchodkov. Úroky sú dnes extrémne nízko, čo má negatívny dosah na výsledky druhého piliera.
Prvých desať rokov života druhého piliera bolo poriadne turbulentných – kríza či časté zmeny zákona ho výrazne poznačili. Dnes je však druhý pilier stabilný a pritom lacný a flexibilný systém.
Aktuálny pozitívny ekonomický vývoj by sme preto mali využiť na jeho posilnenie a nie oslabovanie. Náprava nespravodlivého krátenia, zvýšenie počtu mladých ľudí na vstupe či rozloženie úspor medzi fondmi sú témy, ktorým je potrebné sa venovať.