Kto bude dediť po Kotlebovi?

Názor generálneho prokurátora SR Jaromíra Čižnára, podľa ktorého je Ľudová strana – Naše Slovensko (ĽS NS) „extrémistická politická strana s fašistickými tendenciami“, je sympatický.

27.05.2017 10:00
debata (41)

Zostáva dúfať, že orgány činné v trestnom konaní majú k dispozícii dostatočne presvedčivé dôkazy, aby toto tvrdenie potvrdil aj Najvyšší súd SR, ktorému bol adresovaný podnet na zrušenie tohto zoskupenia. Tento krok však môže mať závažné dôsledky pre budúci vývoj Slovenska.

Vyjadrenia viacerých aktivistov tejto strany a jej sympatie k režimu Slovenského štátu z rokov 1939 – 1945 nasvedčujú, ako by sa uberal vývoj krajiny v prípade, ak by sa nebodaj niekedy dostali k moci. Zároveň však aj zákaz činnosti akejkoľvek politickej strany predstavuje obmedzenie ľudských práv, preto musí byť náležite zdôvodnené. V tom prípade zákaz ĽS NS bude signálom, že politiky, zamerané na potláčanie práv občanov, sa na Slovensku netolerujú.

V roku 2006 bola rozpustená predchodkyňa ĽS NS, v tom čase vystupujúca pod názvom Slovenská pospolitosť. Nejde teda o právny precedens, napriek tomu však Slovensko, na rozdiel napr. od Nemecka, nemá dosiaľ vypracované mechanizmy, ako neutralizovať činnosť extrémistických zoskupení a procedúry, ktoré by otvorili cestu k ich prípadnému rozpusteniu.

Aj Nemecko vníma zákaz ako krajné riešenie a uprednostňuje iné formy kontroly podobných strán. Precedensom nielen na úrovni Slovenska, ale azda aj v celej postkomunistickej Európe, však bude zákaz parlamentného zoskupenia. Problémom však je, že napr. slovenská legislatíva dosiaľ nemá nástroje, ako obmedziť činnosť polovojenských štruktúr alebo samozvaných vlakových hliadok, iniciovaných priamo ĽS NS. Práve týmto gestom ĽS NS dávala najavo, že chce suplovať štátne orgány a tým de facto postupne preberať moc.

Najvyšší súd SR sa musí riadiť jedine zákonom. Dnešná ĽS NS sa však podstatne odlišuje od uniformovaných čudákov z Pospolitosti. ĽS NS dnes predstavujú konkrétni ľudia, pôsobiaci na celoštátnej i komunálnej úrovni, dokonca aj časť cirkvi a intelektuálov.

V roku 2006 bol Marian Kotleba nezávislým kandidátom na listine marginálnej Slovenskej ľudovej strany, ktorá získala 3 815 hlasov a 0,16 percenta voličov. Po štyroch rokoch už ako líder samostatnej strany získal takmer 34-tisíc hlasov a 1,33 percenta voličov. Ďalší príbeh ĽS NS je notoricky známy a rovnako je jasné, že v tomto prípade nemáme do činenia s krikľúňmi z pochodov k Tisovmu hrobu v 90. rokoch.

Kotleba sa dokáže rozprávať s voličom z dedinskej krčmy, ale aj s akademikmi a univerzitnými profesormi. Gardistické rekvizity zostali súčasťou výbavy ĽS NS, strana podľa vzoru maďarského Jobbiku dokázala do svojej agendy včleniť otázky každodenného života.

Kotleba dosiaľ preukázal pozoruhodnú schopnosť vyťažiť z každého zásahu proti sebe maximum vo svoj prospech. Z toho vyplýva, že hoci pre médiá sú atraktívni najmä agresívni hulváti, reprezentujúci túto stranu na verejnosti i na sociálnych sieťach, lídri ĽS NS svoj cieľ – rozšírenie politického vplyvu – sledujú dôsledne a systematicky.

Zákazom strany nezmizne žiaden z dôvodov, pre ktoré ju minulý rok podporilo viac ako osem percent voličov. Ide o prehlbujúce sa napätie medzi Rómami a príslušníkmi majoritnej spoločnosti, nespokojnosť s nízkou mierou vymáhateľnosti práva osobitne v prípade elít, strach z možného vojnového konfliktu či teroristických útokov, pocit, že ani po trinástich rokoch v EÚ občania SR nie sú v zahraničí vnímaní ako plnohodnotní Európania a celkovo subjektívne vnímaný pocit nespravodlivosti, do ktorého sa skumulovali skúsenosti z dlhého obdobia postkomunistickej transformácie.

Napokon z prieskumov verejnej mienky vyplýva, že táto strana zatiaľ svoj voličský rezervoár nevyčerpala, a  jej podpora môže pokojne dosiahnuť úroveň 15 percent, ak nie aj viac.

Zákazom ĽS NS síce táto strana stratí financie zo štátneho rozpočtu, čo môže spomaliť proces jej konsolidácie, ako však vyplýva z informácií z dennej tlače, jej predstavitelia majú k dispozícii aj náhradné riešenie v podobe dosiaľ neaktívnej Ľudovej strany.

Napokon, aj samotná ĽS NS vznikla ovládnutím existujúcej Strany priateľov vína, ktorá však nevyvíjala nijakú činnosť. Jej poslancov a aktivistov nemožno vylúčiť z verejného života, pokiaľ nebudú právoplatne odsúdení za spáchanie trestného činu.

A napokon, voliči, resp. potenciálni voliči ĽS NS po zákaze strany nikam neodídu. Keď sa stal Kotleba banskobystrickým županom, väčšina ostatných parlamentných strán sa začala predbiehať v protirómskej rétorike.

V deň, keď bol avizovaný podnet na rozpustenie ĽS NS, istý pravicový politik vo svojom blogu písal o pôrodnosti rómskych žien, ktoré nikdy nepracovali. Zákaz ĽS NS teda paradoxne môže viesť k radikalizácii ostatných politických strán, ktoré sa budú usilovať získať kotlebovských voličov na svoju stranu. Čo bude, v konečnom dôsledku, najväčšie víťazstvo kotlebovcov.

© Autorské práva vyhradené

41 debata chyba
Viac na túto tému: #Jaromír Čižnár #extrémizmus #Marian Kotleba #ĽS NS