Čo po správach z Francúzska?

30.05.2017 09:00

Tí, ktorí sa báli nárastu liberálneho populizmu, si môžu po víťazstve Emmanuela Macrona v prezidentských voľbách vydýchnuť. Jeho výhra v pomere dva ku jednej je jasným „non“ francúzskych voličov na antimoslimskú, antiimigrantskú politiku nenávisti a intolerancie Marine Le Penovej.

Je však predčasné uspokojiť sa s jedným triumfom demokratického liberalizmu. Le Penovej strana ešte stále môže uspieť v júnových voľbách. Populisti ostávajú vládnuť v Maďarsku i Poľsku a Európska únia len veľmi pomaly vzdoruje tomu, ako sa im darí demontovať kontrolné mechanizmy vládnej moci v týchto krajinách a ich opovrhovaniu hodnotami tolerancie a otvorenosti, ku ktorým sa EÚ hlási.

Mainstreamoví politici príliš často odpovedajú na hrozbu populizmu jeho napodobňovaním. Dosiahnu však pravý opak: ich odkaz týmto legitimizujú. A tak napriek tomu, že populisti voľby nevyhrajú, ich myšlienky a politiky sa dávajú do pohybu.

Premiérka Spojeného kráľovstva Theresa Mayová medzičasom zdôraznila, že cieľom jej vlády nie je len brexit, ale aj obmedzenie dodržiavania ľudskoprávnych štandardov, a to či už zrušením britského zákona o ľudských právach, alebo odstúpením od Európskeho dohovoru o ľudských právach.

Keď sa pozrieme za hranice EÚ, populisti v rôznych formách vládnu v Turecku, Rusku, Egypte, Indii, na Filipínach a, samozrejme, v Spojených štátoch. Každý líder je v mene „ľudu“ pripravený pošliapať práva znevýhodnených menšín a ich kritikov.

Ako môžeme nadviazať na Macronovu výhru a ďalej napredovať v boji proti tejto nebezpečnej forme populizmu?

Pomôže, ak sa začneme zaoberať obavami verejnosti, ktoré populisti využívajú vo svoj prospech. Populisti vynikajú v tom, že ponúkajú ľahké riešenia na komplexné problémy, pričom často sú ich obetným baránkom práve tí najzraniteľnejší. Ale to by nás nemalo odradiť od toho, aby sme za nárastom ich popularity videli ľuďmi skutočne pociťované krivdy.

Mnoho pracujúcich ľudí doplatilo na globálnu ekonomiku a technologický pokrok, veľké množstvo ľudí stráca prácu alebo sa im znižujú mzdy a majú pocit, že zaostávajú. Je jasné, že lídri, ktorí zastávali ekonomický názor, že voľný obchod zväčší ekonomiku v prospech každého, nedávali dostatočný pozor na to, ako budú rozdelené benefity z rastu ekonomiky medzi všetkých.

Rovnako nevenovali pozornosť tomu, aké dopady to bude mať na dislokovaných pracovníkov. Účinná obrana proti populizmu môže byť napríklad zabezpečením adekvátnej sociálnej záchrannej siete či podniknutím krokov k podpore odbornej prípravy a riešenia nezamestnanosti. Rovnako sa dá proti populizmu bojovať vyváženejším zdieľaním ekonomických benefitov vrátane napravenia daňových politík, ktoré nespravodlivo uprednostňujú bohatých.

Ak sa chceme brániť pred populizmom, musíme sa zaoberať aj imigráciou a integráciou. Európske krajiny vo všeobecnosti zlyhali v integrovaní imigrantských komunít, čoho symbolom je beznádej na parížskych predmestiach.

Brániť sa pred populizmom vyžaduje venovať väčšiu pozornosť prekážkam v integrácii vrátane diskriminácie v poskytovaní bývania, vo vzdelávaní, v zamestnávaní a pri práci polície. Vyžaduje to rovnako aj úprimnejšiu diskusiu o správnej rovnováhe medzi imigráciou a integráciou. Ak totiž vláda zlyhá v podnikaní krokov, ktoré vedú k integrácii, stane sa to zaručeným receptom na to, ako verejnosť ďalšiu imigráciu odmietne.

Azda najdôležitejšie je to, že obrana pred populizmom si vyžaduje postaviť sa za demokratické hodnoty. Mainstreamoví politici príliš často odpovedajú na hrozbu populizmu jeho napodobňovaním. To je presne to, čo spravil holandský premiér Mark Rutte, keď v marcových voľbách tesne porazil populistu Geerta Wildersa.

Títo imitátori sa snažia odstaviť tých voličov, ktorých priťahuje odkaz populistov. Dosiahnu však pravý opak: ich odkaz týmto legitimizujú. A tak napriek tomu, že populisti voľby nevyhrajú, ich myšlienky a politiky sa dávajú do pohybu.

Macron bude určite čeliť výzvam, keď sa bude snažiť dodržať svoj sľub spraviť „všetko, čo je v mojich silách, aby Francúzi už nikdy nemali dôvod voliť extrémistov“. Zatiaľ je však jeho víťazstvo povzbudzujúce, pretože je založené na jeho obrane demokratických princípov a tie chce „na plný plyn“ brániť nielen vo Francúzsku, ale aj vo všetkých krajinách EÚ. Potvrdil svoju vieru v základné hodnoty ľudských práv, ktoré populisti odmietli, a pridal sa tak k lídrom ako Angela Merkelová či Justin Trudeau.

Potrebujeme však viac príkladov, ako je tento. Populisti poukázali na to, že západní lídri (a ľudskoprávne organizácie) sa mýlili, keď sa domnievali, že verejnosť jednoznačne má vieru v ľudské práva a že ľudia budú vždy rozumieť dôležitosti správať sa k ostatným tak, ako by chceli, aby sa správali k nim samotným.

Napokon obrana proti populizmu je rovnako silná ako verejné osvojenie si tých hodnôt, ktoré vytvorili demokratické spoločnosti. Teraz vidíme, že tie hodnoty treba pravidelne šľachtiť.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo, rozhovory, komentáre, reportáže, videá, ďalšie užitočné a praktické informácie ako aj čítanie a obsah pre zábavu a voľný čas.

Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#Emmanuel Macron
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku