V rozpore s realitou podsúva názor, že vo voľbách súťažili kandidáti Združenia sudcov Slovenska (ZSS) a sudcovskej iniciatívy Za otvorenú justíciu (ZOJ). Ide o ignorovanie skutočnosti, keďže zvolení členovia Súdnej rady boli spoločnými kandidátmi sudcovskej samosprávy a ZSS (šiesti spoloční kandidáti a dvaja s podporou ZSS vo voľbách).
Sudcovské samosprávy splnili svojím angažovaním sa vo voľbách zámer ústavodarcu, zakotvený v roku 2001 do článku 143 odseku 3 ústavy, výrazne a účinne participovať na riadení a správe súdov. V tejto súvislosti je nutné pripomenúť, že ústavné zakotvenie sudcovskej samosprávy bola jedna zo zásadných požiadaviek na systémové zabezpečenie nezávislosti súdnictva v rámci predvstupových rokovaní o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie, takže jej neakceptovanie by vylúčilo prijatie Slovenska do EÚ.
Kto skutočne chce, aby sa občanom zabezpečilo ústavné právo na včasné a spravodlivé konanie pred nezávislým a nestranným súdom, a tým aj zvýšenie dôveryhodnosti súdnictva, je povinný rešpektovať, že odstraňovanie nedostatkov podmienok riadneho výkonu súdnictva (finančná, personálna a materiálno-technická poddimenzovanosť na mnohých súdoch) nie je v právomoci sudcov, ale výkonnej a zákonodarnej moci (vlády a Národnej rady).
Obrazne povedané, kritizovať vodiča motorového vozidla za to, že pomaly jazdí s preťaženým vozidlom, namiesto majiteľa, ktorému patrí, je scestné.
Nízkej dôveryhodnosti justície výrazne napomáhajú i neobjektívne (často skreslené) informácie časti masmédií. Pluralitné názory sudcov a odborného aparátu justície sa často neprezentujú (dosiaľ najväčší priestor dostávala ZOJ), hoci práve ony vychádzajú z podrobnej znalosti reality nedostatkov podmienok na včasné a kvalitné súdenie.
Prezentovaný názor autora, že justícia je klub, ktorý venuje najviac energie obrane materiálnych privilégií a nárokuje si vykladať právo pre uspokojenie osobného a skupinového záujmu, spĺňa právne kritériá o prekročení hranice slobody prejavu porušením článku 10 odsek 2 dohovoru, článku 26 odsek 4 ústavy (obsahove protiústavné konanie), lebo vecne je neopodstatneným a deštruktívnym útokom (nie oprávnenou kritikou) na autoritu súdnej moci.
Prehliadajú sa státisíce právoplatných i včasných rozhodnutí, objektívne konštatovaná preťaženosť mnohých súdov i zásadná skutočnosť v právnom štáte, že len súd (nie politici, masmédiá, tretí sektor) má výlučné oprávnenie rozhodnúť spor o právo, o vine a nevine a preskúmať zákonnosť rozhodnutia orgánov verejnej moci (článok 142 odsek 1 ústavy).
Podotýkame, že tzv. materiálne privilégiá tvoria ústavnú garanciu nezávislosti sudcov v demokratickom a právnom štáte (v zmysle záväznej judikatúry Ústavného súdu), ktorej porušenie znamená i porušenie nezávislosti súdnictva a tým aj článku 6 odsek 1 záväzného Dohovoru v zmysle článku 144 odseku 1 ústavy, ktorý upravuje princípy fungovania nezávislého súdnictva.
Po voľbách sú karty rozdané spravodlivo, ako výsledok transparentne prebiehajúcich volieb, kde spoloční kandidáti (samosprávy a nášho združenia) prezentovali svoje profesijné životopisy a predstavy o výkone kompetencií Súdnej rady v prípade ich zvolenia.
Podsúvať názor, že zvolení členovia sú podporovatelia Harabina, považujem za znevažovanie schopnosti sudcov voliť zodpovedne a uvážlivo svojich zástupcov.
Je zrejmé, že autor článku vôbec nepozná filozofiu nášho združenia, ktorého správnosť právnych názorov o protiústavnej politizácii justície zákonmi schválenými za vlády premiérky Radičovej potvrdil Ústavný súd, nie legitímne protichodné právne názory iniciatívy ZOJ. Vychádza z mediálne prezentovaného klišé o dobrých (reformných) sudcoch združených v ZOJ a zlých (nereformných) členoch našej stavovskej organizácie, ktorá má v súčasnosti takmer 650 členov.
Zameranie našej činnosti je pritom zrejmé nielen zo stanov združenia, ale v súčasnosti najmä z vyhlásenia Hlavného zhromaždenia ZSS schváleného v apríli 2016. Podstata spočíva v presadzovaní odstraňovania nedostatkov podmienok výkonu súdnictva i ochrane systémových prvkov nezávislosti súdnictva a sudcov dôsledným dodržiavaním záväznej judikatúry Ústavného súdu a medzinárodných odporúčaní upravujúcich nezávislosť súdnictva, ktoré majú značný právny význam pre náš štát.
Dovolím si preto odporučiť každému novinárovi, ktorý sa chce zaoberať justíciou, aby sa podrobne oboznámil s judikatúrou ESĽP, ústavných súdov SR a ČR a medzinárodnými odporúčaniami. Inak sa budú dopúšťať neobjektívneho a deštruktívneho hodnotenia justície (t. j. všetkých pracovníkov súdov) a nesplnia svoju základnú úlohu vecnej (oprávnenej) kritiky a kontroly činnosti justície.