Trumpova prvá zahraničná cesta v úrade však smerovala do Saudskej Arábie, krajiny najväčšmi spájanej s islamistickým terorizmom, aby tam spravil jeden z najväčších obchodov so zbraňami v histórii Spojených štátov. Trump na nej vyjednal obchodnú dohodu, na základe ktorej majú Saudskoarabi za desať rokov preinvestovať 350 miliárd s americkými zbrojárskymi firmami.
Niežeby Obama so Saudskou Arábiou, ktorú Hillary Clintonová podľa kábelogramu Wikileaks označila za „najdôležitejší zdroj financovania sunitských teroristických skupín po celom svete“, neobchodoval. Za 8 rokov jej totiž doplnil arzenál v hodnote 115 miliárd dolárov, aby mohla pokračovať vo vojne v susednom Jemene.
Západ, ktorý je spojencom a komplicom autoritárskeho, fundamentalistického režimu, potláčajúceho politické strany, opozíciu, odbory či slobodu zhromažďovania, ťažko možno nazvať demokratickým a sekulárnym.
Rozdiel medzi dvoma prezidentmi (okrem trojnásobného objemu peňazí) je v osobnej angažovanosti. Keď sa nakupujúcim Saudom zdala cena protiraketových systémov pridrahá, zodvihol Trumpov zať Jared Kushner priamo na rokovaní telefón a vyjednal so zbrojovkou Lockheed Martin okamžitú zľavu. Ako už na stránkach Pravdy písal R. Filčák, dnes si podnikatelia v postavení politikov (typu Babiš, Kollár, Trump) dohodujú obchody sami.
Saudi týmito zbraňami z amerických firiem nebudú strieľať do vzduchu. Už dva roky totiž vedú nezákonné bombardovanie Jemenu, ktorého cieľom boli domy, školy, trhoviská, nemocnice. O život doteraz prišlo 10-tisíc ľudí, v krajine hrozí hlad a nedostatok pitnej vody až pre dve tretiny obyvateľstva.
Humanitárna organizácia Human Rights Watch má zdokumentované štítky zo zvyškov kazetovej munície poukazujúce na výrobu v Spojených štátoch. Ďalší predaj zbraní iba potvrdil tichý súhlas západných spojencov s týmto počínaním.
Zbrane tiež môže režim použiť na rozdrvenie demokratickej opozície v regióne či šiitskej menšiny v samotnej Saudskej Arábii. V nej sa protesty proti kráľovi a ultrakonzervatívnemu režimu končia vo väzení či dokonca odťatím hlavy.
Zdá sa, že ani prezident Trump, napriek svojim siláckym rečiam doma, s takýmito móresmi nemá problém. Svedčí o tom aj to, že sa počas svojej návštevy Rijádu zúčastnil na koncerte amerického speváka, ktorého publikum mohli tvoriť výlučne iba muži. Pre hlavy štátov je istotne príjemnejšie, ak nikto nejaví žiaden nesúhlas.
Kde sa teda v otvorených USA berie takáto zarážajúca tolerancia voči intolerancii? Už od založenia Saudskorabského kráľovstva v roku 1932 a objavenia ropy predchodcom spoločnosti Chevron v krajine sa Spojené štáty veľmi usilovali udržať rodinu Saudov pri moci.
Po konci druhej svetovej vojny chcel Franklin D. Roosevelt garantovať zásoby ropy, a preto sa zaviazal, že zabezpečí, aby saudský režim nebol zvrhnutý vonkajším nepriateľom ani vnútornou opozíciou. Táto spolupráca pokračovala naprieč desaťročiami, či za vlády republikánov, alebo demokratov. Za ten čas sa nedotknuteľnému spojencovi USA prepáčili mnohé veci, ktoré by inak neboli prípustné.
Saudi sú vo svete známi aj ako štedrí sponzori fanatického wahhábizmu, na ktorého propagáciu za tri desaťročia minuli viac ako 100 miliárd dolárov. Wahhábizmus pritom predstavuje ultrakonzervatívny, puritánsky prúd islamu, ktorý chce učenie očistiť od cudzích a modernizačných vplyvov.
Aj keď prešlo prerodom, naďalej propaguje ideológiu nenávisti voči bezvercom – teda nielen ateistom, ale každej inej viere, vrátane iných variantov islamu ako šiitom, sunitom a súfistom.
Na adresu Saudov sa tiež objavujú vážne obvinenia z vplyvu na útočníkov z 11. septembra. Nedávno odtajnený materiál o vyšetrovaní leteckých útokov na Svetové obchodné centrum (WTC) hovorí o viacerých prepojeniach na spolupracovníkov saudskoarabského princa Bandara.
Poukazuje sa na peňažné prevody z princovho účtu k Saudom a dvom únoscom žijúcim v USA, ako aj osobné telefónne číslo na Bandarovo sídlo nájdené u pracovníka Al-Kajdá. Podľa autora správy je v dôsledku toho aj organizácia ISIS výsledkom ideálov, peňazí, organizačnej podpory Saudov, napriek tomu, že predstierajú, ako veľmi sú proti ISIS.
Americký Senát chcel prijať zákon, ktorý by umožnil obetiam 11. septembra a ich rodinám súdiť Saudskú Arábiu za útoky. Aj keď nič jednoznačne nedokazuje ich podiel na nich, predstavitelia krajiny sa vyhrážali, že v prípade prijatia zákona pristúpia k predaju svojich aktív v USA v hodnote niekoľko miliárd dolárov.
Jedno je však zrejmé. Západ, ktorý je spojencom a komplicom autoritárskeho, fundamentalistického režimu, potláčajúceho politické strany, opozíciu, odbory či slobodu zhromažďovania, ťažko možno nazvať demokratickým a sekulárnym.