Doteraz nič nenasvedčovalo tomu, že by pozvoľný pád dokázali zastaviť. Premiér, predseda strany a volebný líder Bohuslav Sobotka si ponechal len prvú funkciu a bude kandidovať z prvého miesta v Juhomoravskom kraji. Na čelo strany sa posunie jeho štatutárny podpredseda Milan Chovanec a tvárou kampane sa stane ďalší podpredseda Lubomír Zaorálek. Obaja sú veľmi skúsení politici, navyše ministri vnútra a zahraničia.
Celú situáciu môžeme prirovnať k futbalovému tímu, ktorý veľmi dlho hrá v prvej lige, má viacero špičkových hráčov a skúseného trénera. Dlhší čas sa mu však nedarí, a preto skúša rôzne zmeny taktiky, ale nič nevedie k lepšiemu výsledku. Prichádza posledná možnosť, a tou je vždy výmena trénera.
ČSSD sa ocitla v tejto pozícii a pravdepodobne prišla s najlepším možným riešením. Od Lubomíra Zaorálka sa očakáva najmä zmena komunikácie s verejnosťou. Milan Chovanec sa dočasne stal dokonca volebným manažérom a mal by dať do poriadku Lidový dům, teda upevniť štruktúru strany, a celá zmena má byť impulzom na lepšie vnútorné fungovanie strany, vliať jej do žíl optimizmus pred začatím kampane a samozrejme má byť aj impulzom pre potenciálnych voličov. Je to posledná šanca, žiadna iná už nepríde.
Bohuslav Sobotka neurobil v posledných mesiacoch žiadnu chybu. V očiach občanov je však stelesnením politickej nezaujímavosti a nudy.
Sociálna demokracia si na marcovom zjazde zvolila vedenie, naplánovala kampaň a vymedzila sa voči oponentom, najmä hnutiu ANO. Odvtedy sa však nestalo takmer nič, čo by naznačovalo, že sa blížia parlamentné voľby. Premiér Sobotka síce zvládol konflikt s Milošom Zemanom a Andrejom Babišom a podarilo sa mu šéfa ANO vyhnať z vlády a zároveň minimalizovať vplyv prezidenta na ČSSD, ale zlá komunikačná stratégia strany neviedla k jej posilneniu. Sobotka ani nikto iný nevysvetľoval občanom, čo sa vlastne stalo.
Možno povedať, že ČSSD sprevádza od marca jedno veľké mlčanie a interpretáciu jednotlivých krokov prenecháva konkurencii, politológom a novinárom. Najrôznejšie špekulácie jej však veľmi škodia. Mlčanie spolu s poklesom preferencií prirodzene viedli k panike a nervozite vnútri strany. Prevažuje skepsa a porazenecká nálada.
Zmeny sú dôsledkom racionálneho uvažovania špičiek strany. Nevieme však, nakoľko môžu sociálnu demokraciu vrátiť späť k 20-percentnému zisku. Problém je totiž zložitejší a pred stranou stojí viacero výziev, na ktorých riešenie zostáva veľmi málo času. Na niektoré má pritom minimálny vplyv. Čo sa môže podariť, je viditeľná a zrozumiteľná kampaň.
Lubomír Zaorálek dokáže predstaviť hlavné témy a prípadne mobilizuje ľavicových voličov. Ťažšie bude obnovenie dôvery v strane a viery vo volebný úspech a zapojenie regiónov do kampane. Centrála strany, teda Lidový dům, nepracuje efektívne a vôbec nevysvetľuje hlavné kroky svojich predstaviteľov. Súčinnosť medzi ministrami za ČSSD vrátane premiéra a Lidovým domom je takmer nulová.
Nastavenie efektívnej spolupráce nie je záležitosťou, ktorá by sa mohla podariť za pár týždňov. Ale predovšetkým: sociálna demokracia je okrem pár výnimiek v Európe na ústupe. Voliči hľadajú alternatívu a obrovské prepady socialistov v rôznych voľbách vo Francúzsku, v Holandsku či v Rakúsku sú toho dôkazom. Tak ako vysáva ľavicu Macron, podobným spôsobom to robí i Babiš v Česku.
Bohuslav Sobotka neurobil v posledných mesiacoch žiadnu chybu. V očiach občanov je však symbolom establishmentu, typickým politikom a stelesnením politickej nezaujímavosti a nudy. Týmto náladám sa veľmi ťažko čelí, aj keď česká spoločnosť sa má stále lepšie. ČSSD si polepší, len keď dokáže byť alternatívou obrazu, ktorý predstavuje premiér Sobotka. Budúcnosť však nemá len vo svojich rukách.