Či sa jeho predpoveď naplní, ešte nevieme. Isté je jedno: Mayová nebude druhou Margaret Thatcherovou. Svojou fixáciou na brexit a ignorovaním všetkého ostatného dopadla ako W. Churchill, ktorý bol presvedčený, že ako víťaz vojny bude 100 % víťazom aj prvých povojnových volieb. Odignoroval, že britská spoločnosť dozrela na veľkú sociálnu reformu, ktorú jej ponúkla Labouristická strana. Mayová nie je Churchillom a žiaľ ani Jeremy Corbyn Clementom Attleem, víťazom volieb v r. 1945. Možno sa do istej miery programom labouristov z toho obdobia inšpiroval. Bola to Attleeho vláda, ktorá založila NHS, čiže zaviedla zdravotnú starostlivosť pre každého Brita zdarma, sociálne poistenie a štátny dôchodok, komplexnú starostlivosť o deti a pod., a ktorá znárodnila uhoľný priemysel, železnice, energetiku a pod.
Ako ďalej Mr. Corbyn?
Eufória v radoch labouristov a ich priaznivcov po ohlásení výsledkov predčasných volieb do dolnej komory britského parlamentu nemala konca kraja. Tieňový minister financií J. McDonnell dokonca tvrdil, že keby trvala volebná kampaň o dva týždne dlhšie, labouristi by sa dostali k moci. Bernie Sanders, americký demokratický kandidát na prezidenta, ktorý v primárkach v boji s Clintonovou prehral, nadšene Corbynovi blahoželal a dodal: „Na celom svete ľudia povstávajú proti úsporným opatreniam a obrovským nerovnostiam v príjmoch a v bohatstve.“
Kritika úsporných opatrení labouristom nepochybne pomohla. Napriek tomu však voľby prehrali. Už tretie v poradí: v r. 2010, v r. 2015 aj tieto. Natvrdo to pripomenul Peter Hyman, bývalý riaditeľ strategickej komunikácie T. Blaira. Škoda, že práve on. Čo najskoršie vytriezvenie by sme čakali od straníckej špičky. Labouristi získali o 32 mandátov viac ako v ostatných voľbách, ale nezískali väčšinu a nebudú vládnuť. Presadiť alternatívnu „reč kráľovnej“, ktorou tradične v Dolnej snemovni ohlasuje program „svojej vlády“, sa Corbynovi nemôže podariť. Do akej miery bude Labouristická strana silnou opozíciou menšinovej vláde konzervatívcov, je tiež otázne. Corbyn ukázal svoje prednosti v priamej komunikácii s voličom, no jeho silnou stránkou nie je Dolná snemovňa.
Mladých ľudí Corbyn oslovil hlavne svojím hodnotovým rebríčkom, svojím étosom ľavicového politika.
Labouristi získali vo voľbách 39,9¤% voličských hlasov a 40¤% mandátov. Ak by platila Blairova schéma britskej spoločnosti 20¤:¤60¤:¤20, t. j. prvých 20¤% predstavuje časť spoločnosti s najnižšími a druhých 20¤% s najvyššími príjmami a 60¤% je tzv. stredná vrstva, možno predpokladať, že labouristom sa podarilo získať najnižšiu príjmovú skupinu voličov a nižšiu strednú vrstvu. Aby však získali väčšinu, museli by buď osloviť i časť vyššej strednej vrstvy, alebo by sa musela tzv. vyššia stredná vrstva stenčiť ešte viac, ako po kríze 2008¤-¤2009 a po dvoch vládach toryovcov. Možno po tejto tretej konzervatívnej vláde to už tak aj bude.
U nás volia Sulíka a Kotlebu
Mladí volili Corbyna, u nás volia Sulíka a Kotlebu, posťažoval sa na facebooku jeden z mojich priateľov. Prečo? Corbyn sľuboval zrušiť poplatky za vysokoškolské štúdium, ktoré sa u nás podarilo zachovať na tzv. štátnych VŠ bezplatné. Okrem toho študenti v SR môžu cestovať železnicou zdarma, vymysleli sa pre nich podporné nástroje na prvé zamestnávanie, na rekvalifikáciu a pod. Nestačí? Zrejme nie. Tí mladí nielenže volia Sulíka a Kotlebu, t. j. proti svojim imanentným záujmom, ale volia aj nohami: naďalej odchádzajú do zahraničia. Corbyn mal vo svojom programe postaviť 100-tisíc nájomných bytov za dostupné nájomné ročne, z ktorých by nepochybne profitovali mladí. To môže byť ďalší dôvod, prečo získal až 72 % podporu vo vekovej skupine od 18 do 24 rokov… Mladých ľudí však Corbyn oslovil hlavne svojím hodnotovým rebríčkom, svojím étosom ľavicového politika.
Mandát na tvrdý brexit Mayová nemá
Brexit, nech už bude akýkoľvek, by mohol byť príležitosťou, ako časť zo sto- až dvestotisíc mladých slovenských emigrantov vo Veľkej Británii získať späť. Podporná schéma na návrat odborníkov zo zahraničia, ktorú vláda schválila ešte v r. 2015, je nielenže neúčinná, ale zameriavala sa iba na prilákanie najtalentovanejších jednotlivcov. Prečo nie aj na ostatných? Odpoveď je známa: strach z „reverzného pohybu“. Migrácia za prácou do zahraničia bola totiž vítaným spôsobom, ako sa zlepšovali štatistiky nezamestnanosti. Nie je dnes, keď firmy už dovážajú gastarbeitrov odvšelikiaľ, predsa len situácia iná? Keby sa časť zo Slovákov v Británii vrátila a zamestnala doma, refundovala by sa nielen časť nákladov, ktoré sa vynaložili na ich vzdelanie, ale pomohlo by to verejným rozpočtom, zmiernilo demografickú krízu a – skompletizovalo rozbité rodiny. Ak by sa nad tým kompetentní zamysleli, musela by vzniknúť nová podporná schéma vlády…