Lepšie porozumieť mechanizmu prijímania rozhodnutí samovražedných atentátnikov si vytýčili za svoj výskumný cieľ aj experti z the National Institute for Mathematical and Biological Synthesis, University of California v Davise.
Vychádzali z výskumu procesu evolúcie ľudí k spolupráci v rámci sociálnych skupín a internalizácie sociálnych noriem. Osobitnú pozornosť zamerali na socializáciu v prípadoch, keď tá viedla k nebezpečným následkom pre bezpečnosť a dobro samotných aktérov. Výsledky publikovali v najnovšom čísle časopisu Proceedings of the National Academy of Science of USA.
Dospeli k záveru, že na samovražedných atentátnikov, teroristov a iných páchateľov sebaobetujúcich činov je možné nazerať ako na príklady „prehnanej socializácie“.
Takéto „pre-socializované“ indivíduá siahajú k extrémnym činom sebaobetovania, lebo sú motivované tým, že chcú uplatniť záujmy svojej referenčnej skupiny a jej hodnoty kladú doslova nad všetko iné. Zároveň však využívajú svoju skupinu aj ako prostriedok presadenia svojich individuálnych záujmov vyniknutia za každú cenu.
Na to, aby boj štátu proti prejavom medzinárodného terorizmu mohol byť účinnejší, najmä vo fáze ich predchádzania a predvídania, sú dnes už nepostačujúce len tradičné procesné kroky vyšetrovania trestných činov. Bude pri tom potrebné vo väčšej miere využívať výsledky vedeckých výskumov v oblasti psychológie a matematiky.
Nikto nemôže pochybovať o mimoriadnej komplikovanosti predvídania teroristických útokov, keď často ani samotní páchatelia nemajú jasno v tom, prečo konajú tak, ako konajú. Osobitný význam majú výskumy prijímania rozhodnutí v ľudskej psychike, zvlášť proces radikalizácie extrémistov.
Ako vyplýva z informácií o teroristických aktoch posledného obdobia, samotný proces radikalizácie extrémistov prebehol v niektorých prípadoch za desať dní, kým v iných prípadoch trval mesiace či roky.
V záujme predvídania nebezpečnosti jednotlivých podozrivých bude potrebné viac využívať matematické modelovanie ich psychológie. Ako príklad môžeme uviesť napr. dramatické rozdiely v správaní subjektov vychádzajúcich zo symbolických opisov vedúcich k preceňovaniu alebo podceňovaniu pravdepodobnosti zriedkavých udalostí.
Na samovražedných atentátnikov, teroristov a iných páchateľov sebaobetujúcich činov je možné nazerať ako na príklady „prehnanej socializácie“.
Ako uviedol vedúci autor štúdie Sergey Gavrilets, pomocou simulovaných počítačových modelov skúmali aj vplyv genetických faktorov na sledovanie sociálnych noriem radikálov, výsledky však ukazujú vysoký stupeň variability v procese internalizácie noriem. Z modelovania vyplýva, že len pomerne malé percento ľudí sa prejaví ako „pre-socializovaných“, čiže ochotných fanaticky presadzovať normy svojej skupiny za každú cenu.
Vo svojej ďalšej štúdii, ktorú S. Gavrilets uverejnil v časopise Nature v marci, sa zameral na to, ako záporné a škodlivé skupinové skúsenosti spájajú ľudí dohromady a náchylných pripravujú na extrémne činy sebaobetovania. Ako príklad uvádza vojakov pripravujúcich sa na vojnu.
Na druhom konci spektra je možné nájsť „pod-socializované“ indivíduá, ktoré sú totálne imúnne voči sociálnym normám a starajú sa často len o svoje materiálne blaho. Ako príklad S. Gavrilets uvádza psychopatov. Z výskumu vyplýva aj poznatok, že väčšina ľudí nie ja ani „pod-“, ani „pre-socializovaná“, ale namiesto toho sleduje sociálne normy svojej society v približne strednej miere.
Autori uvedených štúdií predpokladajú, že ich výsledky môžu byť aplikované v politike boja proti medzinárodnému terorizmu.