Ľudia si nepotrebujú kúpiť noviny, keď majú na internete dosť zábavy aj informácií zadarmo. Často z netradičných zdrojov. Pre menej kritického čitateľa je alternatíva často farbistejšia. A kriticky uvažujúci čitateľ zase ľahšie ako v minulosti zistí, ako často novinári klamú. Výsledkom je v oboch prípadoch nedôvera k tradičnej žurnalistike.
Pri tejto príležitosti sa dá otvoriť aj téma kvality domácich médií. Technologicky sú na vysokej úrovni. Niekedy, napríklad pri vybraných investigatívnych témach, majú slušnú analytickú úroveň. Bohužiaľ, veľa je aj negatív.
V prvom rade sú extrémne prepolitizované. Do určitej miery ide o pozostatok z éry Vladimíra Mečiara, ktorá médiá naučila na lacný aktivistický postoj. Podstatné je stáť na správnej strane barikády. Voľná práca s faktami sa dá skryť za otvorenejšie či skrytejšie moralizovanie.
Slovenská republika potrebuje silné verejnoprávne médiá. Vytvorenie kvalitnej RTVS aj TASR je jediný spôsob, ako pretláčať spoločensky prospešné a bohaté témy do verejnej diskusie.
Toto je však aj dôsledkom toho, že sa kultivácia mediálneho prostredia roky zanedbáva. Novinári totiž potrebujú, po prvé, nastaviť zrkadlo. Regulácia a autoregulácia cez mediálne rady je chabá. Dá sa však uvažovať o vytvorení nezávislého subjektu, aj občianskeho, napríklad na báze nadácie, ktorý bude pravidelne zverejňovať analýzy fungovania médií. So silným akcentom na posudzovanie faktografickej správnosti, ale tiež odporúčaním dobrej praxe. Určite totiž nestačí spoliehať sa na súčasný etický kódex.
Po druhé, Slovenská republika potrebuje silné verejnoprávne médiá, bez toho sa spoločenská komunikácia nevyčistí nikdy. Vytvorenie kvalitnej RTVS aj TASR, s dobre platenými novinármi (nielen tými, ktoré sú známymi tvárami alebo kamarátmi riaditeľa), so silnou prítomnosťou na internete, je jediný spôsob, ako pretláčať spoločensky prospešné a bohaté témy do verejnej diskusie. A pôsobiť ako protiváha síce stále sa množiacim, ale rozdrobeným a tematicky úzko profilovaným digitálnym zdrojom zameraným na senzačne podávané nezmysly alebo čisto politické pôsobenie.
Finančne stále slabšie tradičné súkromné médiá tiež nebudú mať na výber, len preberať veľkú časť správ a tém, nastolených verejnoprávnymi médiami. Koniec koncov, ako je to v mnohých iných krajinách. Dnes takáto vízia znie naivne, ale to neznamená, že nepríde jej čas.
Naopak, masmediálny svet sa mení tak, že môžeme čakať aj radikálnejšie kroky. Aj to, že budeme z úrovne štátu podporovať kvalitnú žurnalistiku a žurnalistov nepriamymi dotáciami, napríklad cez rôzne štipendiá. V podstate nemáme na výber, inak bulvár a senzačne zamerané alternatívne weby zničia demokraciu.
Po tretie, médiám treba zaujímavé a spoločensky prospešné témy nejako dodať. Medzi mnohé hriechy doterajších vládnych garnitúr patrí zanedbávanie domácej akadémie. Pritom v mnohých krajinách veľkú časť správ a publicistiky iniciuje činnosť akademického prostredia. Noviny preberajú výsledky zaujímavých prieskumov verejnej mienky, akademické správy o sociálnom stave krajiny, analýzy fungovania zdravotníctva. A diskutujú o nich. Televízie robia programy na základe materiálov, ktoré dodávajú historici, antropológovia či fyzici. To sa u nás deje extrémne málo. Navyše, v takomto prostredí sa iniciatívy chopili rôzne jasne politicky zamerané „think tanky“ a témy dodávajú ony. Aj to sa musí zmeniť.