Nemecký parlament minulý týždeň prijal novelu Občianskeho zákonníka, ktorou umožnil uzavretie manželstva aj pre osoby rovnakého pohlavia. Homosexuálne páry budú mať zároveň právo na osvojenie detí. Westerwelle zomrel na leukémiu minulý rok, a tak sa manželstva pre všetkých nedočkal…
Konzervatívna kancelárka Angela Merkelová dokázala využiť diskusiu o novele tak, že hlasovala proti nej, bez toho, že by pôsobila netolerantne.
Táto legislatívna zmena nie je v západnej Európe žiadnou senzáciou, keďže Nemecko je v poradí trinástou krajinou Európskej únie, ktorá umožnila manželstvo osobám rovnakého pohlavia. Treba však dodať, že zasa až také jednoduché to nebolo. Odvtedy, čo v roku 1975 prestala byť homosexualita trestným činom, bolo treba prejsť dosť dlhú cestu.
Teraz však môže postupne nastať taký spoločenský stav, ktorý si želal nielen Guido Westerwelle. Sexualita bude konečne súkromnou vecou, lebo každý bude môcť naplno žiť podľa svojej orientácie bez toho, aby bol právne znevýhodnený.
Odstránenie zákonných obmedzení pre homosexuálov však neznamená automaticky koniec spoločenskej debaty o spolužití, a to nielen v modernom Nemecku. Nemalý počet poslancov hlasoval proti manželstvu pre všetkých a niektorí konzervatívci chcú dokonca podať žalobu na ústavný súd.
To samo osebe nemusí byť zlé, pretože najvyšší nemeckí sudcovia svojimi zásadnými rozsudkami často prispievajú nielen k otvoreniu spoločnosti, ale aj k trvalému zmiereniu oboch „znepriatelených“ strán. Treba uvítať možnosť manželstva pre všetkých, zároveň však treba prijať aj postoj tých, ktorí si nevedia osvojiť moderné formy záväzného partnerstva.
Už čoskoro sa iste otvorí nová debata o tom, akú úlohu pridelíme napríklad samostatne vychovávajúcim rodičom. Pretože napriek tomu, že homosexuáli presadili priam revolučnú zmenu, treba povedať, že nový zákon znamená predovšetkým upevnenie tradičných foriem spolužitia. Pritom zhruba tretina Nemcov žije sama.
To všetko možno pochopiť ako prípravu na ďalšiu spoločenskú výzvu. Vo vymedzení toho, čo sa považuje za rodinu, partnerstvo a manželstvo, sa odzrkadľujú zásadne hodnoty spoločenstva. Nemci tvorili nielen zákonom o manželstve pre všetkých dôležité pravidlá aj v súvislosti s prijímaním migrantov.
Do Nemecka prichádza veľa moslimov, ktorí majú často veľmi osobité predstavy o rodinnom živote. Spoločenstvo, ktoré dosiahlo (zákonnú) dohodu o prípustných formách spolužitia, je podľa skúseností lepšie pripravené na nevyhnutné vyrovnanie medzi kultúrami ako spoločenstvo bez jasných pravidiel.
Zavedenie manželstva pre všetkých však treba vnímať aj v súvislosti s nasledujúcimi parlamentnými voľbami, ktoré sa uskutočnia v septembri. Konzervatívna kancelárka Angela Merkelová dokázala využiť diskusiu o novele tak, že hlasovala proti nej, bez toho, že by pôsobila netolerantne.
Nielen v nemeckom parlamente sa bežne hlasuje podľa klubov. V tomto zásadnom prípade sa však pozornosť sústredila na hlasovanie kancelárky. Merkelová tým dokázala, že napriek komfortnej väčšine je prístupná debatám o témach, ktoré jej vôbec nevyhovujú, ba dokonca, v ktorých zastupuje menšinový postoj.
Pôsobila teda (výborne premysleným spôsobom) autenticky. Tým určite uspokojila očakávania všetkých, ktorí považujú jej sociálnodemokratického vyzývateľa Martina Schulza za populistu bez konkrétneho programu. Treba len dúfať, že využitie témy manželstva pre všetkých vo volebnej kampani nebude prekážkou pri úprimnom pokračovaní debaty o otvorenej spoločnosti.