SAV preskúma konšpirácie

, 21.07.2017 11:00

Slovenská akadémia vied (SAV) bude skúmať, ako ľudia komunikujú o spoločenských otázkach. Projekt bude mať spolupracovníkov z mnohých vedných odborov, sociológov, antropológov, psychológov, politológov, jazykovedcov i filozofov. Stretávanie sa ľudí z rôznych pracovísk pod hlavičkou jednej témy vytvorí možnosti vzájomnej inšpirácie.

Asi nie je ťažké uhádnuť, prečo práve téma spoločenskej komunikácie. Minimálne v masmédiách dnes silno rezonuje téza, že ľudia si prestávajú overovať fakty a kriticky rozmýšľať, najmä pod vplyvom digitálnej komunikácie. To ničí fungovanie demokracie.

Je to veľmi zjednodušujúci výrok, ale znepokojenie je reálne. OECD preto oznámila, že v ďalšom testovaní študentov PISA bude overovať aj schopnosť kriticky pristupovať k faktom. Rada Európy vydala správu, v ktorej zdôrazňuje nutnosť zlepšovania mediálnej výchovy v školách. Krajiny vytvárajú vládne útvary na boj proti falošným správam na internete. Oxfordský slovník anglického jazyka označil slovo „postpravdivý“ za výraz roku 2016.

Pritom toho v skutočnosti veľa nevieme. Koľko ľudí na Slovensku napríklad verí, že vlády ničia bežné obyvateľstvo vypúšťaním chemikálií z lietadiel (chemtrails) a podobným ťažko zdôvodniteľným príbehom? Čo je ešte dôležitejšie, nevieme povedať, aká silná je spoločenská polarizácia tvorená určitými svetonázorovými tvrdeniami.

Nastaviť spoločnosti zrkadlo

V časti médií sa navodzuje dojem, že máme veľa ľudí, ktorí veria vo veľmi neracionálne príbehy o chode sveta a zároveň sú viac orientovaní „na východ“. Oproti tomu má existovať tábor racionálnych, prozápadných ľudí. To môže byť pravda, ale nemusí. Nevieme, či takéto tábory existujú, a ak, aké sú v skutočnosti veľké. A tiež či niektoré z aktivít „proti falošným správam“ majú nejaký účinok. A ak majú, tak či ten zamýšľaný.

Minimálne v masmédiách dnes silno rezonuje téza, že ľudia si prestávajú overovať fakty a kriticky rozmýšľať, najmä pod vplyvom digitálnej komunikácie.

Už takéto základné mapovanie môže prinášať prekvapenia. Nedávno sa skupina amerických a britských akademikov rozhodla skúmať, ako ľudia reagujú na politické správy na internete. Oslovili 1,2 milióna ľudí a v tejto skupine hľadali vzorku, ktorá na internete prečíta za tri mesiace aspoň 10 spravodajských článkov a aspoň dva politické komentáre.

Bez ohľadu na ich ďalší výskum už tento prvotný krok priniesol pre mnohých šokujúce zistenie. Politické správy na internete čítali len štyri percentá ľudí. Komentátori vyjadrujú znepokojenie nad tým, ako internet pomáha vytvárať politické názorové bubliny. Realitou skôr je, že drvivú väčšinu ľudí pri ich digitálnych aktivitách politika nezaujíma.

Potrebujeme však vedieť oveľa viac. Ak hovoríme o šírení „konšpiračných teórií“, už niekoľko rozhovorov vám ukáže, že nie všetci ľudia, ktorí aktívne šíria menej racionálne príbehy, sú neschopní racionálne rozmýšľať. Konšpiračné teórie sú pre nich akousi hrou. Otázka je, akú úlohu hrá napríklad pocit sociálneho vylúčenia či rebélia voči oficiálnym pravdám.

Spolitizované diskusie

Komplikácií je veľa, jednou je politizácia. Zoberme si tému falošných poplašných správ, pre ktoré sa ujalo anglické označenie hoax. Pred niekoľkými mesiacmi sa objavili mediálne správy, že sýrsky vládny režim použil proti svojim protivníkom chemické zbrane. Dnes už máme k dispozícii napríklad článok americkej investigatívnej legendy Seymoura M. Hersha. Ten pre nemecký denník Die Welt opísal, ako v danom momente nikto v amerických tajných službách neveril v pravdivosť správy a ako útok doteraz nikto naozaj nepotvrdil.

Bez ohľadu na článok si však možno položiť otázku, ako je možné, že správu, ktorá nemala nijaký nezávislý zdroj a logiku, entuziasticky šírilo toľko ľudí cez sociálne siete. Posledná vec, ktorú by sýrska vláda v danom momente potrebovala, bolo vyvolať negatívnu reakciu svetovej verejnosti.

No internetom kolovali fotografie údajných následkov útoku a šírilo ich veľa ľudí, ktorí inak vo voľnom čase bojujú proti „hoaxom“, akurát iného politického zafarbenia. Základným pravidlom modernej politickej komunikácie je, že hoaxy, ktoré sú v súlade s naším spoločenským presvedčením, nevoláme hoaxy, ale pravda.

Moderná sociálna veda

Výskum SAV sa v skutočnosti nebude venovať len výskumu „konšpiračných teórií“, hoci ho médiá najmä takto prezentujú. Našou témou bude racionalita komunikácie. Napríklad opíšeme, do akej miery je spoločenská diskusia o vybraných problémoch naozaj sofistikovaná. Sociálne vedy sa v ostatných rokoch často venovali veľmi nenáročným témam. Typickými príkladmi sú rôzne teoreticky slabo ukotvené výskumy „hodnôt“, kvalitou na úrovni slabších marketingových prieskumov.

V západnej akadémii to vyvažovali serióznejšie sociologické programy a podobné aktivity boli zaujímavé skôr pre médiá, no u nás často práve tieto povrchnejšie snaženia platili za moderné sociálne vedy. Popritom existovali aj produktívnejšie aktivity, len ich pre roztrieštenosť akademickí kolegovia a verejnosť slabšie vnímali. Najnovší projekt im dá väčšiu viditeľnosť.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#odborníci #konšpiračné teórie #konšpirácie #SAV #spoločenské otázky
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
18,99
Aranžmán s amarylisom

Aranžmán s amarylisom

29,99
Vianočný aranžmán veniec so sviečkou strieborný

Vianočný aranžmán veniec so sviečkou strieborný

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk