Prečo zaostávajú regióny

V minulých týždňoch sme prešli ďalších päť okresov, ktoré ašpirujú na zaradenie medzi najmenej rozvinuté. Naskytol sa nám rovnaký obrázok ako v mnohých iných okresoch zo súčasných dvanástich – na jednej strane bohatá história, prírodné zdroje, pracovití ľudia a nápady, na druhej strane chátrajúce budovy, zarastené lúky, chýbajúca infraštruktúra. A pocit, že niekto v Bratislave rozhoduje zle a kradne príliš. Že tento kraj moderné a úspešné Slovensko odpísalo.

15.08.2017 09:00
debata (1)

Sympatický pán má farmu aj reštauráciu a rovnako ako jemu podobných v iných okresoch ho štát svojou nezmyselnou reguláciou núti variť zo surovín z obchodného reťazca a svoje vlastné, kvalitné slovenské výrobky ponúkať načierno len svojim známym.

Farmár z Poľska dodáva potraviny celému okresu, jeho podnikanie prekvitá rovnako ako na juhu Maďarovi, ale na Slovensku sa neoplatí robiť nič, len platiť sociálne dávky a dovážať hotové výrobky zo zahraničia.

Krásne tvrdé bukové drevo – ideálne rezivo skončí ako štiepka pre teplárne. Miestnym pílam však chýba guľatina a turisti z rozbahnených chodníkov vznikajúcich po ťažbe utekajú do Poľska. Predávame, čo sme zdedili, okresy sa vyľudňujú.

Dozvedáme sa príklady, ako štát preberá náklady, kým zisky tečú pár ľuďom. Ako štát nehospodári, ale stále čosi obstaráva, pričom domácim podnikateľom sme nastavali kopu prekážok, a tak kupujeme zo zahraničia.

Počúvame ponosy, ale oveľa častejšie zaznievajú reálne návrhy, ako za niekoľko málo rokov situáciu zmeniť, nastaviť sa na nádejnú trajektóriu, pritom „za pár peňazí“, ktoré by nemuseli chýbať žiadnemu lokálnemu či národnému boháčovi. Ľudia chcú pracovať a ctia si aj solidaritu.

Počúvame, myslíme na administratívne prekážky, ktoré ktosi postavil pred štátnych úradníkov, aby nemohli robiť svoju prácu poriadne. Na bohumilé pravidlá dotiahnuté do absurdity, ktoré spoľahlivo paralyzujú malé domáce podniky s potenciálom rastu aj zamestnanosti, aj miezd, aj pridanej hodnoty.

Riešenia naozaj nie sú zložité, ak sa spojíme proti zbojníkom. Nie je zložité zastaviť „výpalníkov“ z kontrolných úradov, vieme dať výhodnejšie podmienky malým podnikom, prepojiť farmy a penzióny.

Prečo by na Slovensku nemohla byť jedna platobná agentúra medzi štátom a občanom (firmou), napríklad Štátna pokladnica, s jednými pravidlami a profesionálnou starostlivosťou o klienta? Prečo by sme nevyužívali financie pre poľnohospodárov rovnako ako Rakúšania?

Predávame, čo sme zdedili, a okresy sa vyľudňujú. Dozvedáme sa, ako štát preberá náklady, kým zisky tečú zopár ľuďom.

Prečo by úradník nemohol byť pre občana pomocou, a nie pohromou? Naši ľudia nie sú hlúpi, pochodili svet a videli, že veci sa dajú robiť inak, lepšie. Ak ich nenecháme robiť a rozhodovať, odídu a my sme zbytočne investovali do ich vzdelania.

Z podkladov inštitútu Úradu vlády navyše vieme, že nebyť Rómov, tak niektoré okresy vymierajú. V okrese Gelnica je 26 % Rómov a priemerný vek 37 rokov, v okrese Košice-okolie 20 % a 37 rokov, v Bardejove 14 % a 39 rokov, v Medzilaborciach 12 % a 42 rokov, v Snine 7% a 41 rokov.

Slovenský priemerný vek je 40 rokov. Urgentným riešením je prorodinná politika a zamestnávanie Rómov. To predsa nemôže byť problém v spoločnosti, ktorá sa pýši vysokým podielom aktívnych veriacich, keď dáme hlavy dohromady.

Optimizmus ľudí v zaostávajúcich okresoch (medzitým sa Gelnica dostala medzi najmenej rozvinuté aj podľa súčasnej legislatívy) a snaha prekonávať prekážky sú nákazlivé. Dobre, deti asi radšej pošleme na školu do zahraničia a nebudeme im mať za zlé, ak tam uspejú a nikdy sa nevrátia. No možno existuje aj iná cesta, a o to nám ide.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #zamestnanosť #nezamestnanosť #regionálne rozdiely