Na streche Európy sucho

18.08.2017 09:00

Česká republika podľa klimatológov zažíva dlhodobo najväčšie suchá za posledných päťsto rokov. Úbytok zásob spodnej a riečnej vody v dôsledku klimatických zmien pociťujú predovšetkým poľnohospodári, obzvlášť na južnej Morave, ale do núdzového režimu prešlo aj veľa obcí v celom povodí Moravy či v stredných Čechách: vyhlásili obmedzenie polievania záhrad či napúšťanie bazénov, ale aj zákaz čerpať vodu z riek, v ktorých vodohospodári minimálny prietok často riešia vypúšťaním priehrad. Nedostatok vody má celý rad následkov v ekologickej, ekonomickej a v neposlednom rade i v sociálnej sfére.

Príčiny sú viaceré. Teplé zimy bez snehu, narušený vegetačný cyklus, nadmerné odparovanie vody z pôdy – problémy, ktoré dnes zasahujú prakticky celý svet.

Najmä v posledných dvoch desaťročiach sme sa mohli tvrdo poučiť o zhubnom vplyve spojenia plošných úprav tokov a ich povodí s extrémnymi prejavmi počasia.

Pre Českú republiku je však príznačné aj čosi iné, čo malo ešte nedávno v školopovinných deťoch vyvolávať pocit výnimočnosti: veta, že sme výnimoční umiestnením „na streche Európy“, je svojím spôsobom pravdivá, lenže dnes, raz darmo, vyjadruje skôr obrovskú nevýhodu.

V hydrologickom kontexte sa slovné spojenie „strecha Európy“ používa na vyjadrenie faktu, že veľká väčšina potokov a riek v Českej republike pramení, no zároveň priamo odteká preč do susedných krajín. Morava na Slovensko, Odra do Poľska, Labe a jej prítok Vltava do Nemecka. A to, hádam s výnimkou Labe, ešte skôr, než sa zmenia na väčšie rieky.

Zjednodušene povedané, takmer všetka naša povrchová voda, a nie je jej veľa, k nám spadne v podobe dažďových či snehových zrážok. Je preto iste dobrý dôvod, ba priam otázka pudu sebazáchovy, vodu chrániť a zadržiavať v domácej krajine čo najdlhšie.

Žiaľ, zvykli sme si a málokto si už vôbec všíma, že prakticky celá riečna krajina je u nás najmä po dvoch posledných storočiach vytrvalých regulácií korýt, plošných meliorácií, náhradných rekultivácií a podobných zásahov takmer úplne premenená. Približne z milióna hektárov mokradí a pramenísk registrovaných v 50. rokoch 20. storočia ostalo dnes len približne 350-tisíc, t. j. len 27 percent.

Korytá tokov sa v minulosti v súlade so zásadou vtedajších vodohospodárov „nepustiť vodu z koryta“ narovnali, skrátili a boli také hlboké, že voda sa z technicky upravených, hrádzami často obohnaných a zároveň morfologicky a ekologicky zdevastovaných potokov a riek vylieva do vlastných nív až v priebehu extrémnych zrážok a povodní.

Dovtedy však o to rýchlejšie mizne preč k susedom. Namiesto toho, aby toky sýtili okolie vodou a zároveň chránili svoje korytá aj ľudské sídla tým, že sa do svojho okolia v prírodnej krajine vylievajú plynulo už pri mierne zvýšených prietokoch (teda tak, ako by to malo byť), dnes upravené toky v čase sucha a za normálnych prietokov svoje okolie skôr odvodňujú a za vysokých rovno ničia.

Najmä v posledných dvoch desaťročiach sme sa mohli tvrdo poučiť o zhubnom vplyve spojenia plošných úprav tokov a ich povodí so súčasnými extrémnymi prejavmi počasia: jednak pri povodniach (vyše sto obetí povodní v Česku v rozpätí rokov 1997 až 2013), jednak počas sucha, ktoré sa u nás v posledných desaťročiach a rokoch zhoršuje a ktorého zotrvačné účinky zrejme ešte len pocítime.

Prvoradé je dnes preto položiť si otázku, ako túto situáciu systémovo a relatívne rýchlo riešiť.

Je nevyhnutné zvoliť vhodný postup. Ako zariadiť, aby sa voda v umelo pretvorenej krajine efektívne zadržiavala v čase, keď máme síce zhruba rovnaké množstvo zrážok ako kedysi, ale sú inak rozložené: sucho sa strieda s krátkymi a intenzívnymi dažďami. Vyprahnutou pôdou odteká voda, ktorá nevsakuje do narovnaných, hlbokých korýt regulovaných potokov a riek, a preto nimi rýchlo odteká preč.

V roku 1997 sa sčista-jasna Moravou prehnala približne päťstoročná voda. Ukázalo sa, že za uplynulých 40 rokov sme celkom zabudli, čo vlastne znamená živelná pohroma európskych rozmerov a to, ako sa jej účinne brániť. No poukázala aj na zopár menej nápadných vecí.

Po prvé, komplex lužného lesa a rieky v chránenej krajinnej oblasti Litovelské Pomoravie, ktoré sa nachádza nad Olomoucom, prirodzene zadržal 70 miliónov kubických metrov vody a významne spomalil postup povodňovej vlny.

Po druhé, historické centrum Litovelu, ktorý je obklopený lužnými lesmi a ktorým priamo preteká niekoľko ramien Moravy, povodeň napodiv nezničila.

A po tretie, rieky sa na mnohých miestach vrátili do svojich pôvodných historických korýt, a tak sa v priebehu niekoľkých desiatok hodín samovoľne zrevitalizovali, rýchlo a – zadarmo.

Riešenie problému záplav a sucha sa iste ukrýva v kombinácii technických a prírode blízkych opatrení. Predchádzajúci odsek však napovedá, aký by mal byť hlavný smer. Naši predkovia nemali naše technické ani finančné možnosti, a predsa – alebo práve preto – sa dokázali účinne chrániť. Nemali inú voľbu, než prírode múdro ustúpiť z cesty tam, kde bolo treba. Osoh z toho mal človek aj príroda.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#sucho #počasie
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
56,99
Flower box biely šesťhran červené ruže

Flower box biely šesťhran červené ruže

199,99
Amore červené ruže Grand

Amore červené ruže Grand

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk