Priveľa tolerancie je na škodu

, 09.10.2017 12:00

Istý médiami často oslovovaný renomovaný ekonóm mávol nad príjmovou nerovnosťou na Slovensku rukou: u nás vraj každý každému závidí. Závisť nie je ekonomickou kategóriou, no príjmová a majetková nerovnosť je.

Po Pikettyho Kapitáli v 21. storočí o tom už vedia aj neekonómovia. Pravdaže, Thomas Piketty nebol prvým, ktorý sa nerovnosťou ako ekonomickou kategóriou zaoberal a ukázal na jej negatívne dôsledky. Bol to však on, ktorý na ne upozornil najhlasnejšie.

Nerovnosť je produktom trhového hospodárstva, politík vládnej moci a odrazom miery tolerancie spoločnosti. Preto je miera nerovnosti iná v Škandinávii (najnižšia) a iná v Čile, kde je spomedzi štátov OECD najvyššia. Slovenská republika podľa tzv. Giniho koeficientu patrí ešte stále medzi štáty s nízkou mierou príjmových nerovností, no hodnota tohto ukazovateľa sa zhoršuje.

Ak rezort financií prichádza s novelou zákona, ktorá formu osobného agresívneho daňového plánovania obmedzí, treba len dúfať, že sa ho podarí skresať aj pre firmy.

Koaličný balíček a mzdy

Iný expert renomovaného think-tanku, médiami tiež často oslovovaného, vysvetlil, že nízka mzdová úroveň u nás je pozostatkom socializmu. Je pravdou, že mzdy za minulého režimu v porovnaní so Západom boli oveľa nižšie, ale ich kúpna sila sa až natoľko neodlišovala. Keď sa začiatkom 90. rokov liberalizovali ceny a mzdy zostali na približne rovnakej úrovni, ich kúpna sila prudko klesla.

Po prepočítaní niekoľkokrát devalvovanou čs. korunou boli v porovnaní so zahraničím ešte nižšie. Nehovoriac o tom, ako nadproporčne narástli viaceré výdavky, ktorým sa nedá vyhnúť, napríklad na bývanie alebo tie, ktoré hradí pacient. Ich podiel na celkových výdavkoch na zdravotníctvo je u nás vysoko nad priemerom OECD.

Nový sociálny balíček avizuje rast minimálnej mzdy na 500 eur a zdvojnásobenie príplatkov za prácu v noci a cez sviatok. Je možné, že pre niektorých malých a stredných podnikateľov je to priveľa. Ak je to tak, je na čase, aby sa zamysleli, ako zmeniť svoje podnikanie. Stratové podniky trh nemilosrdne zlikviduje.

Je však nepochopiteľné, že zvýšenie najnižších tabuľkových platov v štátnej a vo verejnej správe na úroveň minimálnej mzdy už roky mešká. Štát svojou politikou, teda úmyselne, zväčšuje rozdiel medzi 10-percentnou skupinou s najnižšími príjmami a 10 percentami s najvyššími príjmami a tým aj celkovú mieru nerovnosti.

Bžánove milióny

Možno že sa odmena pre advokátsku kanceláriu Radomíra Bžána, ktorá zastupovala Slovensko v medzinárodnej arbitráži s talianskou spoločnosťou Enel o Vodnú elektráreň Gabčíkovo, zníži z medializovanej úrovne 64 miliónov eur na polovicu. Malo by to širokú verejnosť upokojiť? Bžán hádam dostane 30 miliónov, kuchárka v školskej jedálni 300 eur, stotisíckrát menej.

Odmena tomuto advokátovi koeficient miery nerovnosti nezvýši, no odmeny desiatkam a stovkám „Bžánov“, členom manažmentu a rád štátnych podnikov a podnikov s účasťou štátu, nehovoriac tých v súkromných podnikoch, už áno.

Predsedníctvo Slovenskej advokátskej komory (SAK) sa vyjadrilo, že sa bude zaoberať určovaním tarifnej odmeny advokátom za služby poskytované štátu, ale že podielová odmena je štandardným spôsobom odmeňovania advokáta. Podľa neho štát by sa mal správať v obdobných prípadoch predvídateľným spôsobom. Očividne sa „predvídateľne“ nesprávali ani predstavitelia štátu, ani SAK, ak len za tým nebol zámer.

V tejto chvíli by mala aspoň verejnosť „obviniť a zahanbiť“ tých, ktorých sa to týka. Keď v septembri 2001 za zvláštnych okolností vyhlásili konkurz na Devín banku, za správcu konkurznej podstaty vymenovali Ernesta Valka. Podľa starej vyhlášky pri speňažení majetku tejto akciovej spoločnosti mohol zarobiť asi 500 až 600 miliónov korún.

Narýchlo urobená novelizácia vyhlášky, ktorá dovtedajšiu odmenu pôvodne určenú do výšky 10 percent z hodnoty speňaženého majetku ohraničila na 10 miliónov, sa naňho ešte nevzťahovala. Rozhorčenie verejnosti, predstaviteľov vládnej moci a tlak médií boli také veľké, že sa doktor Valko funkcie správcu konkurznej podstaty napokon vzdal. Príklad hodný nasledovania?

Aj Sagan zaplatí daň doma

Jedným z nástrojov na znižovanie miery nerovností je zdaňovanie. Fanúšikovia Petrovi Saganovi, Daniele Hantuchovej a iným špičkovým športovcom odpustia, že sa plateniu daní vyhli registrovaním v Monackom kniežatstve. Ak by boli konzekventní, nemali by ani zazlievať, že sa úspešné firmy registrujú v daňových rajoch ako Cyprus, Holandsko, Luxembursko či Panamské ostrovy…

Ak rezort financií prichádza s novelou zákona o dani z príjmov, ktorá formu osobného agresívneho daňového plánovania obmedzí, treba len dúfať, že sa mu podarí skresať ho aj pre firmy.

Pokiaľ však daňová progresia zostane nastavená tak benevolentne, že sotva o nej možno hovoriť, a daň z dividend bude naďalej na najnižšej úrovni spomedzi štátov OECD, ktoré túto daň uplatňujú, bude sa spoločnosť zbavovať účinnej možnosti, ako proti rastúcej príjmovej a majetkovej nerovnosti bojovať. Na škodu ekonomiky a celej spoločnosti.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#sociálny balíček #Radomír Bžán #Peter Sagan #Kauza Gabčíkovo #daňové raje #dane
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
20,99
Vianočný balíček 1

Vianočný balíček 1

28,99
Sweet rose mix pink

Sweet rose mix pink

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk