Voľby v Rakúsku a geopolitika

26.10.2017 12:00

Tretie miesto, ktoré v predčasných parlamentných voľbách v Rakúsku obsadila extrémne pravicová Strana slobodných demokratov (FPÖ), sa na prvý pohľad môže javiť ako neúspech. No po vyše týždni je zrejmé, že hoci FPÖ nezvíťazila, bude vládnuť spoločne s ľudovcami (ÖVP).

Z hľadiska zahraničnopoli­tického dosahu výsledkov volieb však treba upozorniť, že väčší význam, ako sú otázky migrácie či zamestnávania zahraničných pracovníkov, budú mať vzťahy novej rakúskej vlády k východným liberálnym štátom, ktoré môžu citeľne sťažiť európsku integračnú politiku nemecko-francúzskeho dvojzáprahu.

Faktom je, že víťaz volieb Sebastian Kurz doslova odkopíroval metodiku maďarskej vládnej strany Fidesz voči opozičnému hnutiu Jobbik, čiže technicky mainstreamová pravicová strana prebrala politiku aj rétoriku extrémne pravicovej strany. To bude mať zrejme následky nielen pre domácu politiku v Rakúsku, ale môže znamenať i zmeny v jeho východnej politike. Nahradenie sociálnych demokratov extrémne pravicovými slobodnými demokratmi vo vládnej koalícii sotva zostane bez vážnejších dôsledkov v zahraničnej politike Rakúska (podobne aj volieb v Česku s víťazstvom hnutia ANO), osobitne vo vzťahoch k EÚ.

Predčasné rakúske voľby v oblasti zahraničnej politiky potvrdzujú úspešnosť dlhodobých politických investícií Kremľa do rusofilne založených extrémne pravicových subjektov, akým je aj FPÖ.

Mnohí pozorovatelia sa obávajú, či euroskeptická FPÖ, udržiavajúca dobré vzťahy s pravicovo-populistickou Alternatívou pre Nemecko (AfD), bude schopná hladko spolupracovať s nemecko-francúzskym vedúcim tandemom presadzujúcim hlbšiu integráciu v rámci EÚ. Rozpory medzi členmi eurozóny vedenej Berlínom a Parížom na jednej strane a štátmi kritizujúcimi ich zahraničnopolitickú líniu vyššieho stupňa integrácie na druhej strane, môžeme dnes považovať za hlavnú dezintegračnú hrozbu v únii. Už aj doteraz proruská zahraničná politika Viedne môže ešte nabrať na sile v takých otázkach, ako sú protiruské sankcie presadzované Nemeckom a Francúzskom za anexiu Krymu atď.

Oproti tejto centrálnej dezintegračnej hrozbe pre EÚ budú mať otázky vzťahov Rakúska, Česka, Maďarska a Poľska k inštitútu visegrádskej štvorky či slavkovskej trojky len podružný význam. Osobitnú pozornosť si v tejto súvislosti zaslúžia vzťahy k Slovensku ako jedinému členovi V 4, ktoré je v eurozóne a má šance postúpiť i do jadra EÚ. V súčasnosti je ešte predčasné v tejto téme vyslovovať prognózy, kým sa nevytvorí nová vláda v Nemecku a nezadefinuje svoje zámery v otázke preferovania či nepreferovania modelu európskeho jadra. Dá sa však predpokladať, že nová vládna koalícia ÖVP – FPÖ bude postupovať v otázkach vzťahov k V4 metódou formulovania stanovísk od prípadu k prípadu.

Predčasné rakúske voľby v oblasti zahraničnej politiky potvrdzujú úspešnosť dlhodobých politických investícií Kremľa do rusofilne založených extrémne pravicových politických subjektov, akým je aj FPÖ. Medzi ciele tejto politiky prezidenta Vladimira Putina nesporne patrí aj snaha priblížiť medzinárodnú legitimizáciu krymskej anexie. Ďalším zahraničnopoli­tickým dlhodobým zámerom Moskvy je vytvorenie proruskej skupiny štátov v EÚ, použiteľnej v prípade nevyhnutnosti aj ako „blokačnej skupiny“ na presadzovanie hospodárskych a politických záujmov Ruska, ako je napríklad projekt plynovodu North Stream 2, otázka uvoľnenia protiruských sankcií atď.

Celá skupina prokremeľských pravicových politických hnutí v Európe predstavuje dezintegračné hrozby pre EÚ. Aj FPÖ predstavuje v tomto smere negatívny potenciál, veď medzi prvými uznala výsledky pochybného referenda o anexii Krymu, vlani v decembri podpísala v Moskve dohodu o spolupráci na päť rokov s ruskou vládnou stranou Jednotné Rusko. Putinovskou cestou si teda FPÖ vykračuje spoločne s maďarským premiérom Viktorom Orbánom a jeho stranou Fidesz, a vo frakcii Európskeho parlamentu zvanej Európa národa a slobody sa podobne činia za urovnanie vzťahov s Ruskou federáciou spolu s už spomínanou AfD, s extrémne pravicovým Národným frontom vo Francúzsku a talianskou Ligou severu, ako aj s islamofóbnou holandskou Stranou slobody. Po svojej nedávnej návšteve Moskvy sa do tohto klubu začlenil aj predseda SNS Andrej Danko.

V oblasti geopolitických vzťahov sa teraz dá očakávať, že Kremeľ bude pokračovať vo svojich snahách o oslabovanie európskej jednoty a podkopávanie transatlantických vzťahov. Aj nedávne voľby v Rakúsku a Česku však potvrdili, že na dosahovanie zahraničnopoli­tických cieľov Ruska nie sú ani tak dôležití jeho sympatizanti trollovia na sociálnych sieťach, ako skôr prokremeľskí politici dostávajúci od Moskvy odmeny v podobe tučných obchodných kontraktov. Geopolitický význam volieb v Rakúsku a v Česku by preto nikto nemal podceňovať.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Sebastian Kurz #Heinz-Christian Strache #FPÖ #voľby v Rakúsku 2017
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
26,99
Zimona 5 Rose pink

Zimona 5 Rose pink

23,99
Amore Ľalia Pink

Amore Ľalia Pink

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk