Po roku 1989 zažila stredná a východná Európa náhly prepad miezd. V Československu klesli až o 30 percent. Kapitalizmus nám ukázal svoju menej prívetivú tvár hneď, ako mohol. Mzdy však následne začali stúpať a úroveň pred pádom reálneho socializmu sme dosiahli v roku 2007 (Česi už v roku 1996). Až kríza pribrzdila tento rast.
Mzdy a schopnosť konkurovať
Medzi rokmi 1995 – 2010 sa slovenské mzdy dostali z úrovne 10 % nemeckých miezd na úroveň 33,2 %. Napriek tomuto celkovému nárastu na Slovensko i do celej strednej a východnej Európy naďalej prichádzali zahraničné investície, dokazujúc, že nárast miezd nutne neznižuje medzinárodnú schopnosť konkurovať iným krajinám.
Kým v Nemecku za mzdu 1 000 eur získa majiteľ firmy produkt v hodnote 1 320 eur, na Slovensku za takú istú mzdu získa produkt v hodnote 1 475 eur. Na Slovensku teda zjavne existuje priestor pre rast miezd, ktorý nepoškodí medzinárodnú konkurencieschopnosť.
Za nárastom platov stál okrem zahraničných investícií aj odchod obyvateľstva do zahraničia. V Poľsku ekonomická emigrácia z krajiny viedla k nárastu miezd medzi rokmi 2004 – 2009 až o viac ako 2,5 %. Nedostatok učiteliek alebo lekárok spôsobený možnosťou voľného pohybu po Európskej únii prinútil tamojšiu vládu zvyšovať im platy. Zahraničné firmy ich vo všeobecnosti platia vyššie, no väčšinou tomu tak nie je vďaka odborom ako na Západe, kde sú mzdy výsledkom rokovaní medzi zamestnancami a zamestnávateľmi. U nás sme niečo podobné videli napríklad počas nedávneho štrajku vo Volkswagene.
S krízou došlo v niektorých krajinách k poklesu miezd. Na Slovensku sa len spomalil nárast. Kým v štátoch ako Maďarsko alebo Rumunsko, ktoré potrebovali pomoc Medzinárodného menového fondu a EÚ, bol mzdový pokles dôsledkom podmienok týchto inštitúcií, u nás došlo k spomaleniu rastu miezd napriek tomu, že nám nikto žiadne podmienky nekládol.
Západu sa nutne nepribližujeme
Problémom je tiež, že sa zhoršil pomer miezd vo vzťahu k západnej Európe. Z úrovne 33,2 % nemeckých miezd v roku 2010 klesli slovenské mzdy do roku 2015 na úroveň 32,8 % nemeckých. Predstava, že integrácia do EÚ nás životnou úrovňou nevyhnutne približuje Západu tak utrpela vážnu ranu.
Prečo si však zaslúžime vyššie mzdy? Podľa Bélu Galgócziho z Ústavu európskych odborov je hlavnou príčinou odlišný pomer medzi mzdou a produktivitou. Zjednodušene povedané, Slovák za mesiac vyrobí podobné množstvo automobilových dielov ako Nemec, no napriek tomu dostane nižšiu mzdu. Kým v Nemecku za mzdu 1 000 eur získa majiteľ firmy produkt v hodnote 1 320 eur, na Slovensku za takú istú mzdu získa produkt v hodnote 1 475 eur. Na Slovensku teda zjavne existuje priestor pre rast miezd, ktorý nepoškodí medzinárodnú konkurencieschopnosť.
Galgóczi argumentuje v prospech výroby s vyššou pridanou hodnotou. Táto ekonomická mantra nie je ničím novým, on v nej však otáča kauzalitu. Neplatí len, že sofistikovaná výroba dvíha mzdy, ale naopak, aj vysoké mzdy môžu viesť k štrukturálnym zmenám v ekonomike smerom k sofistikovanej výrobe. Vyššie mzdy pritom zároveň aj zvyšujú produktivitu a tým prispievajú k rastu konkurencieschopnosti.
Otázkou ostáva, či medzinárodná konkurencia posúva ľudstvo dopredu, alebo je skôr príčinou konfliktov, vykorisťovania, chudoby, nerovnosti a environmentálnej degradácie. Hoci je vzdelanie obyvateľstva lákadlom pre zahraničné firmy, voľný obchod má na životnú úroveň zamestnancov často negatívny vplyv.
Slovensko je síce príkladom krajiny, v ktorej mzdy narástli. No odhliadnuc od argumentu, že je stále kam rásť, rovnako tak platí, že sa naša krajina podieľa na globálnom ekonomickom usporiadaní, v ktorom mnoho iných ľudí na rast životnej úrovne na Slovensku dopláca ich vlastnými životmi. Na to by sme pri našich bojoch za vyššie mzdy nemali zabúdať.