Aj euro treba chrániť

13.12.2017 18:00

Už onedlho sa začne desiaty rok, čo Slováci a Slovenky platia eurom.

Podľa októbrového Eurobarometra považujú prijatie spoločnej európskej meny za úspešný príbeh. Viac ako dve tretiny z tisícky opýtaných označili euro za prospešné pre Slovensko a takmer 80 percent aj za prospešné pre celú Európsku úniu.

Euro sme pritom prijímali v čase vrcholiacej hospodárskej krízy. Tá sa síce nezačala na našom kontinente, no udrela aj na viaceré európske krajiny. Najviac na zadlžené Grécko, ktorého problémy otriasli celou eurozónou. V obrannej reakcii vznikli záchranné mechanizmy – takzvané eurovaly. Niektorí politici vtedy strašili katastrofickými scenármi o rozpade eurozóny, o astronomickej inflácii či prinajmenšom krachu Grécka. Spor o euroval na Slovensku dokonca viedol k pádu vlády Ivety Radičovej.

Dnes vieme, že desivé predpovede sa nepotvrdili, a situácia v eurozóne sa citeľne zlepšila. Európske ekonomiky vstúpili už do piateho roku oživenia po kríze a HDP sa zvyšuje vo všetkých krajinách vrátane Grécka. Vyše trojpercentný rast si v tomto roku pripíše aj Slovensko. V eurozóne výrazne klesli verejné deficity a zamestnanosť dosahuje rekordné hodnoty. Na úspechu sa podieľa i Slovenská republika, z krízového vrcholu nezamestnanosti – 14,5 percenta v roku 2010 sme sa dostali až na súčasnú, v dejinách svojej nezávislosti najnižšiu úroveň – 8,4 percenta.

Európske ekonomiky vstúpili už do piateho roku oživenia po kríze a HDP rastie vo všetkých krajinách vrátane Grécka. Vyše trojpercentný rast si v tomto roku pripíše aj Slovensko.

Výhody stabilného eura pociťuje väčšina z nás aj v každodennom živote. Našu životnú úroveň už neatakujú premenlivé výmenné kurzy, euro ustálilo aj ceny. Inflácia sa pohybuje okolo dvoch percent a menej. Slovensko zažíva historicky najnižšie sadzby hypoték, ktoré pomohli mnohým ľuďom získať vlastné bývanie. Zjednodušilo sa aj obchodovanie a nakupovanie, keď prevod peňazí do inej krajiny eurozóny alebo ich výber z bankomatu už nestojí viac ako doma.

Samozrejme, nie všetky problémy sú zažehnané. Politická reprezentácia by mala pokračovať v reformách odstraňujúcich regionálne rozdiely, dlhodobú nezamestnanosť alebo ťaživé životné podmienky v niektorých komunitách. Celkovo však Slovensko i eurozóna zažívajú lepšie časy, a tie treba využiť aj na účinnejšiu ochranu európskej ekonomiky pred ďalšími rizikami. Nedávna kríza nám totiž ukázala zraniteľnosť našej meny ako i ľahkosť, s akou dokážu jej otrasy zneužiť populisti. Nenadarmo sa hovorí, že najlepší čas na opravu strechy je vtedy, keď svieti slnko.

Európska komisia preto pred pár dňami predstavila akčný plán prehĺbenia hospodárskej a menovej únie, ktorý má ďalej posilňovať zamestnanosť, viesť k vyššiemu rastu, väčším investíciám a sociálnej spravodlivosti, ako i k makroekono­mickej stabilite.

Jedným z kľúčových návrhov je zriadenie Európskeho menového fondu, ktorým posilníme našu sebestačnosť pri riešení problémov, a zároveň odstránime závislosť od Medzinárodného menového fondu. Ak sa niektorá z krajín EÚ dostane do ťažkostí, pomôcť jej z najhoršieho by malo byť vďaka fondu omnoho jednoduchšie ako v minulosti.

Dôležitým nástrojom na posilňovanie stability eurozóny je aj banková únia. Dlhodobo totiž nie je udržateľné, aby sme mali silnú a stabilnú spoločnú menu, ak si pravidlá a prostriedky pre ochranu bankového systému bude každá krajina riešiť po svojom.

Vzhľadom na zavádzajúce tvrdenia niektorých politikov je zároveň dôležité povedať, že banková únia nebude znamenať skladanie sa daňových poplatníkov na riešenie problémov krachujúcich bánk. Práve naopak, príspevky na ochranu systému sa budú hradiť z prostriedkov bankového sektora.

Posilňovať treba aj ďalšie podporné nástroje pre členské štáty eurozóny i ďalšie krajiny EÚ, ktoré sa na vstup do klubu ešte len chystajú. Medzi také patrí aj podpora krajín pri zavádzaní štrukturálnych reforiem alebo stabilizačný mechanizmus na ochranu investícií v prípade náhlych i nečakaných problémov.

Komisia navrhuje aj vytvorenie funkcie európskeho ministra hospodárstva a financií, ktorý by mohol pomôcť posilniť celkovú súdržnosť a efektívnosť tvorby hospodárskej politiky EÚ. Mohol by úniu účinnejšie zastupovať aj na stretnutiach medzinárodných finančných inštitúcií. Euro je dnes druhou najpoužívanejšou menou sveta, ktorou platí 340 miliónov ľudí v 19 krajinách. Nehovoriac o desiatkach ďalších, ktoré svoje meny na euro naviazali.

O tom, či krajiny eurozóny spomínané opatrenia napokon prijmú, musia rozhodnúť predovšetkým ony sami. Slovensko pri týchto rokovaniach sedí za rovnakým stolom ako svetové ekonomické mocnosti Nemecko či Francúzsko.

Na Slovensku sa dnes veľa diskutuje, či sa v Európskej únii sformuje jadro a kto ho bude tvoriť. Trúfam si povedať, že Slovensko je aj vďaka euru jeho hrdým členom už dnes. <pe>

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#EÚ
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
24,99
Perla Ruža Color

Perla Ruža Color

34,99
Rozeta

Rozeta

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk