Nový kancelár Sebastian Kurz ukončil koalíciu so sociálnymi demokratmi, aby po nedávnych voľbách vytvoril pravicovú vládu. Kurzovu zmenu smeru podporilo Združenie priemyselníkov, ktoré zastupuje veľké, často zahraničné, kapitálové skupiny v Rakúsku. V záujme získania hlasov spomedzi voličskej základne FPÖ sa Kurz pustil do agresívnej protiimigračnej a protiutečeneckej volebnej kampane, ktorá stigmatizovala moslimov. Rétoriku si prepožičal od rakúskej FPÖ i od maďarského premiéra Viktora Orbána. Prelínali sa aj kľúčové prvky ekonomických programov oboch strán – oslabovanie záujmov zamestnancov, flexibilizácia pracovného času či znižovanie daní z príjmov právnických osôb, ktoré sú však v súlade s dlhodobými želaniami Združenia priemyselníkov.
To privítalo program novej vlády s nadšením. Inštitucionálna sila zamestnancov bude oslabená. Osobitne budú obmedzené možnosti Komory zamestnancov ovplyvňovať formovanie hospodárskej a sociálnej politiky a podporovať činnosť odborových zväzov výskumnými aktivitami a poradenstvom. Oproti zamestnancom a malým podnikom sa moc veľkých kapitálových skupín zvýši. Kým FPÖ spočiatku požadovala zrušenie povinného členstva v komorách, a tým de facto aj rozloženie systému komôr, voči takýmto radikálnym zmenám vzrástol odpor v radoch ÖVP, ktorá má v komorách široké zastúpenie, najmä v Obchodnej komore a v Poľnohospodárskej komore. Kompromis medzi oboma stranami naznačuje tendenciu znižovať členské poplatky, čo by obmedzilo priestor komôr na manévrovanie.
Nová rakúska vláda má rovnaké represívne sklony ako Fidesz v Maďarsku či Právo a spravodlivosť v Poľsku. Krajne pravicová FPÖ prevezme ministerstvo vnútra a ministerstvo obrany a ovládne aj tajné služby.
Podnikatelia už dlhodobo požadovali väčšiu flexibilitu pracovného času. Túto požiadavku v bývalej koalícii zablokovala sociálna demokracia. Nová vláda chce umožniť pracovný čas v rozsahu najviac 12 hodín denne a 60 hodín týždenne. Proti týmto návrhom, ktoré pripomínajú praktiky z 19. storočia, sa jednoznačne postavili odborové zväzy.
Jedným z najkonkrétnejších daňových návrhov je zníženie daní z príjmu právnických osôb. Je zrejmé, že nová pravicová vláda chce zvýšiť „konkurencieschopnosť“ znižovaním štandardov a daní. Ide o stratégiu závislého kapitalizmu. A Rakúsko je do určitej miery závislou krajinou. Jeho vývozný priemysel pôsobí vo výraznej miere ako dodávateľ nemeckých exportných výrobcov a je čiastočne v nemeckých rukách. FPÖ si je vedomá tejto spojitosti s Nemeckom. Hoci jej volebná základňa je skeptická voči EÚ, strana už eurozónu nespochybňuje.
V oblasti sociálnej politiky vláda ÖVP a FPÖ kopíruje do určitej miery regresívne nemecké praktiky. Prostredníctvom svojho programu oznámila svoj zámer zreformovať dávky v nezamestnanosti. Nezamestnaní by okrem iného mali dostávať dávky počas kratšieho časového obdobia a následne by mali byť presunutí do programov sociálneho zabezpečenia, kde nová vláda predpokladá reštriktívnejšiu a stigmatizujúcu líniu. Výrazne sa má obmedziť výška sociálnych dávok vyplácaných utečencom. Ako sme toho už boli svedkami v hornorakúskom regióne, kde vládne koalícia ÖVP a FPÖ, diskriminácia najzraniteľnejšej skupiny je len bránou vedúcou k všeobecnejším obmedzeniam a zhoršovaniu životných podmienok.
Sociálne zabezpečenie sa namiesto peňažných prevodov čoraz častejšie poskytuje v naturáliách. Maximálny limit dávok sociálneho zabezpečenia má dosiahnuť 1 500 eur bez ohľadu na veľkosť rodiny. Hoci nová pravicová vláda zdôrazňuje svoju rodinnú politiku, podpora rodín s deťmi sa zameriava na strednú vrstvu. Jej hlavným nástrojom je daňový bonus pre rodiny. Mnohé rodiny s jedným rodičom nedosahujú stanovenú príjmovú hranicu. Jasnou tendenciou programu je diskriminácia migrantov na trhu práce a v oblasti sociálnej politiky, vrátane tých z EÚ. V tomto smere presadzuje nová rakúska vláda vylučujúcejšiu formu sociálneho nacionalizmu ako iné západoeurópske vlády, ktoré majú podporu nacionalistických, protiimigračných strán. Kým nacionalistická pravica v západnej, strednej a vo východnej Európe sa hlási k rovnakej protiimigračnej agende, konkrétne opatrenia proti migrantom v EÚ na Západe spôsobujú rozkoly s nacionalistickou pravicou v strednej a vo východnej Európe.
Nová rakúska vláda má rovnaké represívne sklony ako Fidesz v Maďarsku či Právo a spravodlivosť v Poľsku. Krajne pravicová FPÖ prevezme ministerstvo vnútra a ministerstvo obrany a ovládne aj tajné služby. Prezidentovi Alexandrovi van der Bellenovi sa podarilo presadiť, aby ministerstvá vnútra a spravodlivosti neboli v rukách tej istej strany. V srdci Európy sa vytvára nová „Mitteleuropa“, odlišná od vízií liberálnodemokratickej Mitteleuropy, ktoré živil Milan Kundera a ďalší v 80. rokoch a začiatkom 90. rokov minulého storočia. Obnovená os medzi Rakúskom a Maďarskom spočíva na protisociálnej politike a stigmatizácii chudobných, špecifických skupín migrantov a ďalších menšín.