Mnohí vyťahujú škandály na protivníkov a snažia sa za každú cenu zaujať voliča unaveného z politiky. Ktovie, či výsledok volieb nasmeruje krajinu z hľadiska hodnotového, ekonomického i politického na celé funkčné obdobie.
Doterajší kabinet Paola Gentiloniho funguje už iba zo zotrvačnosti a dôležitejšie témy začal postupne presúvať na vládu, ktorá vzíde z marcových volieb. Naposledy si takto pohneval cudzincov, ktorým sľúbil prijatie zákona Ius soli. Ten mal garantovať občianstvo deťom cudzincov, narodeným v Taliansku, hoci s prísnymi podmienkami. Pre vládnucu ľavicovú Demokratickú stranu, ktorá má početný elektorát práve medzi cudzincami, nesplnenie sľubu zarezonovalo ako veľké mínus.
Objavujú sa tiež obavy z úspechu populistického Hnutia piatich hviezd Beppeho Grilla, ako aj z možného návratu kontroverzného magnáta Silvia Berlusconiho, hoci jeho kandidovanie a najmä zastávanie funkcie premiéra je stále právne otázne. Značne nejasné sa tiež ukazuje smerovanie novej strany predsedu Senátu Pietra Grassa či strany ministra zahraničných vecí Angelina Alfana, ktoré môžu byť jazýčkom na váhach pri vytváraní novej vlády.
Európa očakáva od novej vládnej garnitúry najmä riešenie migračnej krízy a ekonomickú stabilitu krajiny.
Podľa posledných prieskumov verejnej mienky vedú stredoľavicové strany, hoci pravica, nacionalisti a grillovci majú matematicky ako celok približne rovnaké či dokonca vyššie preferencie.
Výrazne sa posilňuje najmä Forza Italia (Poďme, Taliansko!) politicky vzkrieseného Berlusconiho, ktorý sa strategicky spája so svojimi niekdajšími koaličnými partnermi – s Ligou severu a Talianskymi bratmi. Tento politický subjekt nahradil neofašistickú Národnú alianciu, s ktorou pôvodne magnát vládol. Vízia takého stredopravicového nacionalisticko-šovinistického bloku by krajine na Apeninskom polostrove ani Európe určite nepomohla, práve naopak.
Aktivizuje sa aj Hnutie piatich hviezd, ktoré sa pripravuje zostavovať vládu. Kým doteraz sa jeho členovia doslova učili politike, postupne si vychovali kádre a dostali sa do významných pozícií v regiónoch. Lídrom a kandidátom na premiéra už nie je komik a krikľúň Grillo, ale mladý 32-ročný rozvážny právnik, súčasný podpredseda parlamentu Luigi Di Maio.
Štatút tohto hnutia doteraz neumožňoval vytváranie spolkov s ďalšími subjektmi, preto grillovcom pre ich nulový koaličný potenciál prakticky nik nedával šancu na zostavenie vlády. Po vnútrostraníckych štrukturálnych zmenách, ktoré zrušili túto klauzulu, však môžu poriadne zamávať domácou a vzhľadom na ich euroskepticizmus aj zahraničnou politikou.
Hlavnou témou volieb zatiaľ ostávajú ekonomika a sociálna sféra, daňová politika a migračná kríza. Matteo Renzi ako líder stredoľavicového priestoru zdôrazňuje na prvom mieste prácu a sociálne otázky (tzv. Jobs Act), znižovanie daní. Sľubuje aj prijatie spomínaného Ius soli, v oblasti emigrácie intenzívnejšie rokovania s Líbyou a kontrolu prílevu utečencov cez humanitárne koridory.
Forza Italia sa zasadzuje za zvyšovanie dôchodkov, daňové úľavy pre strednú vrstvu a vyjadruje podporu podnikateľom. Liga severu už tradične bojuje za okamžité vyhostenie migrantov, odmieta Ius soli a podporuje právo občanov použiť zbraň na vlastnú obranu. Európa však očakáva od novej garnitúry najmä riešenie migračnej krízy a ekonomickú stabilitu krajiny.
Témy kampane sa, samozrejme, môžu ad hoc zmeniť, určite bude gradovať aj jej intenzita. Renzi bude musieť za každých okolností dokázať, že je hodný návratu do premiérskeho kresla. Zasadnúť doň by totiž chceli viacerí, najviac politický matuzalem Berlusconi a mladý švihák Di Maio.