Celá kauza sa začala dva dni po tom, čo Assange zverejnil prvú časť z tajných dokumentov americkej armády na WikiLeaks. Išlo o obrovské medzinárodné poníženie USA. Tieto dokumenty totiž dokazujú rozsiahle, systematické a dlhodobé porušovanie ľudských práv a vojnové zločiny zo strany americkej armády a vlády.
Práve túto chvíľu si švédska prokuratúra vybrala na zverejnenie podozrenia Assangea zo „sexuálnych prečinov“. Šokujúce pritom je, že dve ženy, ktoré na začiatku tohto stíhania stáli, editora WikiLeaks z ničoho takého neobvinili. Tvrdili iba to, že nepoužil antikoncepciu.
Nech je náš názor na to, ako sa štát má miešať do sexuálneho života ľudí a či by čosi ako nepoužitie antikoncepcie malo byť protizákonné, nechajme teraz bokom. Čo sa stalo v týchto vzťahoch, ako nezúčastnení nevieme, no faktom ostáva, že Assangea jeho bývalé partnerky neobvinili zo „znásilnenia“, ako sa v posledných rokoch mylne tvrdí v rozličných médiách.
Faktom tiež ostáva, že Assange zo Švédska neušiel, práve naopak, Švédsko mu odmietlo udeliť povolenie na pobyt.
Skúsme teda akceptovať tvrdenie, že niekoľkoročné medzinárodné prenasledovanie editora WikiLeaks, ktoré stálo švédskych daňových poplatníkov milióny eur, nebolo motivované politicky, no čisto starosťou o sexuálny život svojich občianok. Akú motiváciu má však na mnohoročné prenasledovanie vrátane nepretržitého policajného stráženia Británia?
Samozrejme, prvotné zatknutie Assangea na základe švédskeho zatykača bolo pochopiteľné. Obe krajiny sú členmi Interpolu a spojencami. Otázne je len to, či by boli britské úrady ochotné a schopné podobne efektívne postupovať aj v iných prípadoch.
A to najmä v spojitosti s tým, že údajné nedorozumenie pri použití antikoncepcie v Británii ani v žiadnej inej krajine nie je trestným činom. Rovnako ako fakt, že švédska prokuratúra zatknutie Assangea žiadala iba pre poskytnutie výpovede.
Assange s vyšetrovaním spolupracoval, dobrovoľne sa prihlásil, dokonca nejaký čas pobudol vo väzení. Ekvádor o politický azyl požiadal až vo chvíli, keď hrozilo vydanie do Švédska.
Či jeho obava, že ho následne vydajú do USA, bola oprávnená, nevieme. Vieme však, že Švédsko má s USA nadštandardnú dohodu o vydávaní osôb, ktorá by to ľahko umožnila.
Británia koná podľa prianí Washingtonu, ktorý chce z Assangea spraviť exemplárny prípad a odradiť tak kohokoľvek, kto by chcel zverejniť pravdu o zločinoch USA.
Rovnako vieme, že požiadať o azyl je ľudské právo a udeliť ho právom každého štátu, teda aj Ekvádoru. Logickým pokračovaním súčinnosti Británie so švédskymi úradmi by teda bola spolupráca s ekvádorskými úradmi.
Ak nie hneď, tak prinajmenšom po tom, čo komisia OSN zaoberajúca sa svojvoľným zadržiavaním osôb (UNWGAD) oficiálne potvrdila, že Assangeov nútený pobyt v kancelárii núdzovo upravenej na ubytovanie je väznením.
Prečo teda Londýn nespolupracuje, dokonca sa vyhráža vniknutím na ambasádu so zámerom uniesť Assangea, čo by bolo jasným porušením medzinárodného práva?
Prvá možnosť je tá, ktorú oficiálne prezentuje, teda, že chce ad absurdum presadzovať svoj zatykač, lebo taký je zákon, ignorujúc pritom iné zákony a medzinárodné zmluvy. A druhá?
Británia koná podľa pokynov alebo minimálne prianí Washingtonu, ktorý sa snaží z Assangea spraviť exemplárny prípad a odradiť tak kohokoľvek, kto by v budúcnosti chcel zverejniť pravdu o zločinoch USA.