Kosovo, Srbsko a Európska únia

Bujaré oslavy desiateho výročia nezávislosti Kosova sa skončili.

22.02.2018 09:00
debata (6)

Eufória, ktorá vyvrcholila v Prištine na koncerte rodáčky Rity Ora, sa rozplynula v spomienkach. Prišli všedné dni. S nimi každodenné starosti krajiny s obyvateľmi, ktorých priemerný vek je 26 rokov a nezamestnanosť dosahuje 30 percent. Nádejou najchudobnejšej európskej krajiny je Európska únia. Napriek tomu má v tomto mladom balkánskom štáte únia so svojou hodnovernosťou problém. Upozornil na to rakúsky analytik Gerald Knaus, ktorý pôsobil v misii OSN (UNMIK) v Kosove.

Problém hodnovernosti preto, že EÚ vo svojom pohľade na Kosovo nie je jednotná. Päť členských štátov vrátane Slovenska (plus Grécko, Cyprus, Španielsko a Rumunsko) ešte stále neuznalo kosovskú samostatnosť. Dôležité teda je, či mu EÚ ponúka jasnú európsku perspektívu, pýta sa Knaus, zakladateľ a šéf medzinárodnej organizácie Európska iniciatíva stability. Napokon aj Európska komisia v nedávno predloženej stratégii perspektívy rozšírenia únie na západnom Balkáne definuje proces začleňovania Kosova naozaj dosť hmlisto.

Na druhej strane, aj Európa má problémy s hodnovernosťou Kosova. Jeho lídri síce deklarujú záujem o euroatlantickú integráciu ako o základnú líniu orientácie štátu, ale praktické činy nenasvedčujú, že majú cit pre stratégiu, ktorej cieľom je vybudovať úspešnú spoločnosť na ceste k hodnotám EÚ. Týka sa to napríklad vzťahu k otázkam právneho štátu. Ale aj prístupu k praktickému uplatneniu už dohodnutých riešení v dialógu medzi Prištinou a Belehradom.

Samozrejme, realizácia dohôd je vecou oboch zúčastnených strán. Je však očividné, že pokiaľ ide napríklad o vytvorenie Spoločenstva občín (okresov) so srbskou väčšinou ako asymetrického systému v kosovskej samospráve, práve Priština sa od praktickej realizácie projektu odťahuje. Otázka vzťahov medzi Srbskom a Kosovom je na stole je čoraz častejšie. V spomínanej stratégii rozširovania únie sa hovorí, že musia "navzájom uzavrieť komplexnú a právne záväznú dohodu o normalizácii“, aby mohli pokročiť v európskom smerovaní a stať sa členmi únie. Záujem Prištiny na takomto riešení je evidentný. S Belehradom je to zložitejšie, hoci aj tam dobre vedia, že obe krajiny sú odsúdené na rokovania a budú musieť dospieť k nejakej dohode. Lenže k akej? V tejto súvislosti sa v poslednom čase spomína príklad dvoch nemeckých štátov v období studenej vojny – formálne sa síce neuznávali, brali však na vedomie realitu svojej existencie a oba boli členmi OSN.

Lídri Kosova síce deklarujú záujem o euroatlantickú integráciu, ale praktické činy nenasvedčujú, že majú cit pre stratégiu smerujúcu k hodnotám EÚ.

Politici v Srbsku sa k tejto otázke vyjadrujú zväčša odmietavo. Medzi premiantov patria minister zahraničných vecí Ivica Dačić alebo minister obrany Aleksandar Vulin, ktorého v Belehrade označujú za "službukonajúceho jastraba srbskej vlády“. Prezident Aleksandar Vučić je síce takisto tvrdý, ale obozretnejší. Známy srbský komentátor Boško Jakšić povedal, že Vučić už "dlhší čas pripravuje terén pre riešenie kosovského problému a hovorí o nevyhnutnosti zbaviť sa mýtov minulosti. On je ten, ktorý spomína bolestné kompromisy a ústupky, aby sa neopakovali chyby z minulosti“. Jakšić, a nie len on, je presvedčený, že Vučić vidí budúcnosť Srbska v Európskej únii a na Západe. Hovorí sa, že práve preto mu na Západe tolerujú príklon k autoritárskym metódam vládnutia.

Hľadanie riešení v srbsko-albánskych vzťahoch nevhodne okorenil predseda albánskej vlády Edi Rama. Na oslavách kosovskej nezávislosti v Prištine povedal, že Kosovo a Albánsko môžu mať v budúcnosti spoločného prezidenta ako symbol národnej jednoty. Kosovské vládne miesta to ani nechceli komentovať. Predseda poslaneckého klubu opozičného Demokratického zväzu Kosova Avdulah Hoti napísal, že Ramiho návrh je prejav "nedostatku úcty k úsiliu Kosova vytvoriť nezávislý štát integrovaný do EÚ a NATO“.

V kruhoch EÚ Ramiho upozornili, že "vyhlásenia, ktoré možno chápať ako politické zasahovanie v susedných krajinách, nepomáhajú budovaniu dobrých susedných vzťahov“. Na srbskej scéne to označili za prejav idey "Veľkého Albánska“. V nacionalistických kruhoch v tom hneď videli dôvod, prečo by sa mala realizovať koncepcia "Veľkého Srbska“ s prispením Ruska – k Srbsku pripojiť Republiku srbskú z Bosny a Hercegoviny a sever Kosova.

Európska únia už po svojich skúsenostiach nechce a nebude dovážať neriešené otázky hraníc, a už vonkoncom nie otvorené konflikty medzi krajinami. Predseda srbskej Liberálnej demokratickej strany Čedo Jovanović v súvislosti s "európskym lístkom“ Srbska a Kosova povedal, že ich rokovania nebudú úspešné, keď Srbi a Albánci nedokážu zlepšiť svoje vzťahy: "Keď skončíme rokovania a aj ich prostredníctvom nezmeníme naše spoločnosti, nanútime našim krajinám riešenie, ktoré bude zdrojom novej nespokojnosti.“ Jovanović je skúsený politik, a najmä dobrý diagnostik srbskej a balkánskej politickej scény. Pozná jej zložitosti, limity a možnosti.

© Autorské práva vyhradené

6 debata chyba
Viac na túto tému: #EÚ #Srbsko #Kosovo