Rodený moslim vedel, prečo porovnal predposledný akt zostavenia novej vlády v Berlíne s voľbou pápeža. Treba naozaj oslavovať koniec trápnej politickej šou, ktorou Nemci zbytočne mrhali dôverou nielen európskych partnerov.
V posledných mesiacoch to vyzeralo tak, akoby kancelárka pomaly, ale iste strácala kontrolu nad politickým dianím v krajine. Stroskotanie prvého kola rokovaní o novej vláde vo forme koalície zostavenej z konzervatívcov, liberálov a Zelených, ako aj výsledky hlasovania členov SPD sú však dôkazom toho, že naďalej platí, čo Merkelová už dávno označila za najdôležitejšiu realitu svojej éry: Zrejme nie sú alternatívy k večnej kancelárke.
V prvej chvíli to ešte znelo ako analýza narcistickej političky. Čím dlhšie sa však drží pri moci, tým jasnejšie vidíme, že Nemecko bez Merkelovej by sa mohlo stať politickou nočnou morou.
Kancelárka sama vie najlepšie, že treba včas vymeniť politické špičky. Taký hlavný záver vyplýva aj z osudu jej politického otca Helmuta Kohla, ktorý prepásol vhodný čas na dôstojné skončenie vo funkcii. Takže uvidíme v novej vláde veľa nových tvárí z Kresťanskodemokratickej únie, ktoré boli zatiaľ známe iba v kruhoch politickej elity. Okrem toho, Merkelová nedávno predstavila perspektívnu bývalú predsedníčku vlády v Sársku Annegret Krampovú-Karrenbauerovú ako generálnu tajomníčku svojej strany.
V tejto súvislosti si treba posvietiť na personálne zmeny v ostatných parlamentných stranách. Zelení sú jediní, čo sa rozhodli pre nový začiatok s pomocou dvoch neznámych politikov. Čoraz úspešnejšia ultrapravicová Alternatíva pre Nemecko (AfD) vedela výrazne profitovať z vnútorných sporov, ktoré vždy vysvetlila ako nevyhnutné opatrenie na to, aby strana optimálne vyhovovala očakávaniam svojich voličov. Naproti tomu, najmä sociálni demokrati vymenili dosiaľ známych predstaviteľov SPD tak, že ich poslali do politického dôchodku.
Približne pol roka trvalo, kým Merkelová u sociálnych demokratov presadila pokračovanie čierno-červenej spolupráce. Teda dopracovala sa presne k tomu, čo vlani označila za hlavný cieľ svojej volebnej kampane. Pritom koaličná zmluva vyzerá tak, že staronoví partneri CDU/CSU môžu byť veľmi spokojní, lebo na prvý pohľad sa im do vládneho programu podarilo zapracovať viac svojich návrhov ako pred štyrmi rokmi. A to napriek tomu, že v septembrových voľbách SDP dosiahla najslabší povojnový výsledok.
Najdôležitejšie posolstvo smerom k svetu však znie: Nemecko bude naďalej spoľahlivým partnerom. Predsa ide o to, že Nemci napriek všetkým protestom proti politike Merkelovej, nemajú chuť na výraznú zmenu. Veď nik nevyužil v posledných mesiacoch šancu zraziť ju na kolená, a tých príležitostí bolo naozaj dosť.
Kancelárka Merkelová sama najlepšie vie, že treba včas vymeniť politické špičky. Taký hlavný záver vyplýva aj z osudu jej predchodcu Kohla.
Možno to interpretovať aj ako neprítomnosť vôle ostatných formovať politiku vlastnými silami. Z takéhoto faktického sústredenia sa nemeckej politickej elity na kancelárku vzniká pre zahraničných partnerov výzva, aby rozvíjali vlastnú, perspektívnu koncepciu rozvoja Európskej únie. Tá sa bude musieť osvedčiť práve v ére po Merkelovej, keď si nemeckí politici konečne uvedomia, že sa im už neoplatí, aby naďalej odmietali osobnú zodpovednosť pod vedením večnej kancelárky.