V tejto súvislosti sa materstvo a starostlivosť o rodinu stávajú sociálnym problémom. Hlavne pre znevýhodnenia, ktoré vyplývajú z možností ich uplatnenia sa vo svete práce a budovania ich kariéry.
Ďalšie sociálne riziko súčasnosti je spôsobené krehkosťou rodín, v dôsledku čoho sa čoraz viac žien stáva samoživiteľkami. Tie stoja pred dilemou, ako zlúčiť materstvo so zamestnaním. Často sú odkázané na flexibilné a neisté formy práce s nižším zárobkom, čo v konečnom dôsledku spôsobuje nižší podiel na sociálnom zabezpečení, ktoré by sa na ne malo orientovať ako na sociálnu skupinu ohrozenú prekarizáciou či chudobou.
Ak by sme však chceli zachraňovať sociálny štát cestou defamilializácie, je nevyhnutné v rámci celej spoločnosti bojovať proti stereotypmi akcentovaným rodovým mzdovým rozdielom.
Áno, na Slovensku je jedným z významných faktorov, ktorý vplýva na riziko a existenciu chudoby u jednotlivcov, práve rod. Ženy sú ohrozené chudobou v oveľa vyššej miere ako muži. Výrazný rodový rozmer sa prejavuje aj v dosahu rodičovstva na zamestnanosť žien a mužov, keď sa zvyšuje nezamestnanosť žien, a, naopak, zamestnanosť mužov. Nižšia zamestnanosť žien a voľba skrátených úväzkov v dôsledku starostlivosti o členov rodiny a domácnosť sa odráža v nižších mzdách a neskôr aj v nižších dôchodkoch.
Ženy, uvedomujúc si svoje znevýhodnenie na trhu práce, sú potom ochotné pýtať si menej peňazí. Priemerná mzda ženy je len vo výške 87 percent priemernej mzdy v národnom hospodárstve, muži zarábajú priemerne o 22 percent viac ako ženy, teda rodový mzdový rozdiel na Slovensku predstavuje 22 percent.
Napriek svojej postupnej emancipácii a plnohodnotnému zapájaniu sa žien do pracovného, spoločenského či politického života neustále narážajú na prekážky, ktoré vychádzajú zo stereotypného vnímania ich postavenia a rolí v spoločnosti. Tieto bariéry sa najčastejšie v ekonomickom a pracovnom prostredí prejavujú nesúladom medzi dosiahnutým vzdelaním a pracovnou pozíciou, komplikovaným návratom na trh práce po materskej dovolenke, vyššou nezamestnanosťou, nižším mzdovým ohodnotením, nemožnosťou kariérneho rastu, nedostatočným sociálnym zabezpečením pri starostlivosti o deti, diskrimináciou či obťažovaním na pracovisku.
Z hľadiska charakteru pracovných miest ženy prevažujú na pozíciách administratívnych pracovníkov, špecialistov, pomocných a nekvalifikovaných zamestnancov a pracovníkov v službách a obchode. Aj keď ich významný počet pracuje ako špecialistky, často ide o pozície v tradične prefeminizovaných odvetviach ako je školstvo, zdravotníctvo, sociálne služby, kde sú priemerné mzdy veľmi nízke. Ani na jednej pracovnej pozícii nezarábajú priemernú mzdu danej profesie. Výnimkou sú príslušníčky ozbrojených síl.
Dánsky sociológ Gøsta Esping-Andersen vidí jedno z riešení úpadku sociálneho štátu v eliminácii tzv. familializmu, keď ženy zostávajú v domácnosti a nehľadajú uplatnenie na trhu práce. Tento jav je prítomný najmä v krajinách južnej Európy, opakom sú škandinávske štáty. Familializmus je podľa neho slabinou sociálneho štátu, paradoxne znižuje pôrodnosť a bráni trhovej flexibilite a rozvoju služieb. Žena v domácnosti je stratou pre samotnú domácnosť, pre štát i pre trh práce. Keď nie sú zamestnané, neprináša ďalší príjem do domácnosti.
Hoci sú ženy priemerne vzdelanejšie ako muži, mrhajú svojím potenciálom pri neplatenej práci v domácnosti. Svedčia o tom i štatistiky na Slovensku. Z ekonomicky aktívnych žien má 46 percent úplné stredné vzdelanie, u mužov je to 43 percent. Vysokoškolské vzdelanie dosiahlo 27 percent žien a len 19 percent mužov. Ak porovnáme ženy s ukončeným vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa a mužov s rovnakým vzdelaním, muži zarábajú o 30 percent viac.
Žena v domácnosti síce pracuje od rána do večera, zvláda naraz niekoľko profesií, ale za svoju činnosť nemá príjem, a teda neplatí ani dane či odvody, čo je zase strata z pohľadu štátu. Domácnosť, v ktorej všetky úkony vykoná žena, neprodukuje dopyt po službách, za ktoré by inak musela zaplatiť a čo by vyvolalo multiplikačný efekt na trhu práce. Čo najvyššia miera ekonomicky aktívnej ženy teda predstavuje z pohľadu hospodárstva trojaký prínos, a to pre rodinu a domácnosť v podobe ďalšieho príjmu, pre štát v podobe zdanenia tohto príjmu a platenia odvodov a pre trh práce v podobe komodifikácie tých prác, ktoré boli ženou vykonávané zdarma v domácnosti.
Ak by sme však chceli na Slovensku zachraňovať sociálny štát cestou defamilializácie, je nevyhnutné v rámci celej spoločnosti bojovať proti stereotypmi akcentovaným rodovým mzdovým rozdielom, v rámci verejných politík venovať zvýšenú pozornosť presadzovaniu princípu rovnakej mzdy za prácu rovnakej kvality medzi ženami a mužmi. Mali by sa tiež prijímať efektívne a udržateľné opatrenia zamerané na zlaďovanie pracovného a rodinného života predovšetkým pracujúcich žien, ktoré stále patria k zraniteľným a krehkým sociálnym skupinám.