V skutočnosti každý, komu ide naozaj o budúcnosť tejto krajiny, musí dnes rozmýšľať o tom, ako zabezpečiť, aby po chaotickom období, ktoré nás pred voľbami a nejaký čas po nich čaká, konečne začala domáca politika fungovať zmysluplnejšie.
Korene nedôvery
Bude to veľmi ťažké. Nedôvera a nízka citlivosť k akejkoľvek snahe o pozitívnu mobilizáciu idú oveľa hlbšie, ako je väčšina komentátorov ochotných pripustiť.
V roku 1989 davy na námestiach síce žiadali zmenu, ale okrem toho tu bol ešte nedôverčivý zvyšok spoločnosti. Z tribún aj z televíznych obrazoviek zaznievali upokojujúce sľuby. Tie hlavné boli tri. Áno, prídu hospodárske zmeny, znelo, ale žiadna nezamestnanosť. To je iba strašenie starých štruktúr.
Druhým prísľubom bolo, že hospodárstvo ostane v domácich rukách. Tým tretím bola upokojujúca vízia, že ideme smerom k Rakúsku a Nemecku. K nim sa životnou úrovňou čoskoro priblížime, aj preto, že budeme hospodárstvo riadiť podobne ako oni.
Ak sa nepodarí dať dokopy tímy kompetentných odborníkov, ľahko sa môže stať, že dnešný chaos na straníckej úrovni prerastie do dlhoročnej politickej aj hospodárskej krízy.
Tieto veci zaznievali znovu a znovu. Ako vieme, nakoniec sa stalo to, pred čím kritici varovali. Vždy sa dá argumentovať, že taký už je život, aj tak to stálo za to. U ľudí, ktorým sa nakoniec začalo dariť dobre, argument platí. Lenže obrovská časť obyvateľstva má v sebe nahromadenú hlbokú nedôveru k akýmkoľvek sľubom, k víziám kompetentne riadenej spoločenskej zmeny.
Nesplnené sľuby
Dalo by sa pokračovať ďalšími príkladmi. Kupónová privatizácia z nás nespravila národ kapitalistov, ktorí si pri raňajkách v novinách kontrolujú ceny svojich akcií. Druhý pilier nepriniesol zázračné dôchodky, ako nám sľubovala Svetová banka, ktorú za to jej vlastná revízna komisia skritizovala.
Ľudia navyše nedôverujú dlhodobým stratégiám. Nikto im reálne neverí, ani politici a odborníci. Rôzne vízie rozvoja hospodárstva, vedy či školstva nestroskotali len na tom, že sa často menia ministri. Strategické dokumenty mali zvyčajne jednoducho zlú úroveň, boli viac urečnené ako analytické.
Samozrejme, ak chýba kompetentné rezortné plánovanie, vzniká priestor, aby sa z verejných peňazí platili špekulatívne projekty s vysokou mierou korupcie. Navyše zlyhávame pri každom organizačne náročnom projekte. Hlavnému mestu sa už od roku 2006 sľubuje nová fakultná nemocnica a aj dnes je, napriek analýzam za milióny eur, v nedohľadne. Nie je skompletizovaná diaľnica do Košíc. Napriek veľkým rečiam sa nikdy nepodarilo rozbehnúť reálnu politiku regionálneho rozvoja.
Potrebná zmena
Bez ohľadu na to, aké politické hry, ovplyvňované zvnútra krajiny i zo zahraničia, sa okolo nedávnych protestov rozohrávajú, zmenu potrebujeme. Dnes je hromozvodom nespokojnosti vražda dvoch mladých ľudí, v budúcnosti to môže byť niečo iné.
Akokoľvek naivne to znie, potrebujeme predovšetkým príčetnejšiu politiku. Úlohou dneška je dávať dokopy tímy ľudí, ktorí môžu mať hocijakú stranícku históriu, ale nie sú zašpinení od doterajšej konfrontačnej politiky. To podstatné je hlboké pochopenie pre to, čo sa v tejto krajine od roku 1989 udialo. A dostatok kompetentnosti, odbornej aj politickej.
Ak sa takéto tímy podarí dať dokopy, je nádej, že raz budeme súčasťou nie politicky deklarovaného, ale reálneho rozvinutého jadra Európy. Ak nie, ľahko sa môže stať, že dnešný chaos na straníckej úrovni prerastie do dlhoročnej politickej aj hospodárskej krízy.