Vtedy si opozícia neuvedomila, že väčšina občanov Slovenska, najmä vidieka, jej akt považovala za zradu výsledkov demokratických volieb a na jeseň 1994 jej to spočítala. Ale ani v nasledujúcich voľbách pravica zjednotená v SDK nezvíťazila.
Vznikla spolu s SDĽ, SMK a Schusterovou SOP koaličná vláda demokratickej jednoty, ktorá nasmerovala Slovensko do Európskej únie a NATO, no charakterizovalo ju predovšetkým rozdeľovanie si válovov. Kto si môže byť dnes istý, že sa história v obmenenej podobe nebude opakovať? Šitie horúcou ihlou nemusí vôbec viesť k lepšej budúcnosti.
Ani v predčasných voľbách v rokoch 2006 a 2012 vládne strany nevyhrali. Koalícia vzídená z volieb v roku 2002 stratila po privatizácii zdravotníctva a Slovenských elektrární zmysel. Prejavilo sa to politikárčením, presadzovaním partikulárnych záujmov a nárastom korupcie. Logickým riešením mali byť predčasné voľby na jeseň 2004 alebo v nasledujúcom roku. Robert Fico však požadoval ich vypísanie prostredníctvom referenda už roku 2003. Nepodarilo sa mu to. Mal však šťastie, pretože o tri roky výrazne zvíťazil.
Opozícia neponúka novú víziu, ktorou by mohla osloviť širšie spektrum občanov, neponúka skutočnú alternatívu.
Na zásadné zmeny v politike musí dôjsť vždy v správny čas. Inak situáciu iba zhoršia. Súčasná opozícia zabúda, že Slovensko skôr či neskôr pravdepodobne postihne ekonomická recesia, menšia či väčšia, ktorá môže vrhnúť do negatívneho svetla aktuálnu vládu a zvrátiť rozostavenie figúr na šachovnici.
Mladí ľudia v uliciach a na námestiach oprávnene vyjadrujú nespokojnosť s fungovaním štátnych inštitúcií, políciou, prokuratúrou a súdnictvom, narážajúc na možnú korupciu a slabú morálku. Lenže tieto negatívne javy sú hlbšie zakorenené v spoločnosti a nedajú sa vyriešiť jedným kliknutím myši. Zabúdajú pritom na to, že súdnictvo a prokuratúra sú autonómne inštitúcie, nezávislé od akejkoľvek vlády.
Opozícia to všetko vie, no v túžbe po moci to zakrýva a vezie sa na momentálnom hneve davu. Neponúka novú víziu, ktorou by mohla osloviť širšie spektrum občanov, neponúka skutočnú alternatívu. Aké sú jej postoje napríklad k pripravovaným zmenám v EÚ alebo k plnej automatizácii a digitalizácii výroby, ktorá výrazne zmení postavenie človeka vo výrobnej sfére, význam práce v živote, odmeňovanie zamestnancov a zdanenie? Nevieme to.
Ľudia by si mali uvedomiť, že OĽaNO a SAS nie sú vôbec otvorenými stranami. Naopak, ide o uzatvorené ulity, ktoré su riadené úzkymi skupinami politikov a tí si vyberajú svojich, „tých správnych“ členov. To, že líder OĽaNO dáva príležitosť rozličným aktivistom, neznamená, že sa otvára pre všetkých občanov. Ak chceme rozvíjať naozaj demokratickú spoločnosť, nemôžeme ju dosiahnuť so stranami, v ktorých sa vyskytujú autokratické črty.
Podľa posledného prieskumu verejnej mienky síce Smer zjavne stratil, ale SAS a OĽaNO sa neposilnili. Najviac nových sympatizujúcich získali kotlebovci. To by malo byť vážne varovanie pre všetkých, najmä pre mladých ľudí na námestiach.