Až takmer päť mesiacov po voľbách a dva mesiace od chvíle, keď prvá – menšinová a jednofarebná – Babišova vláda nedostala dôveru poslancov, sa začalo vážne rokovať. V januári síce šéf ANO načrtol, že bude stáť o koalíciu so sociálnou demokraciou podporovanú komunistami, ale stále sa nič nedialo. Najprv sa čakalo na úvodnú časť zjazdu ČSSD, potom Babiš poslal partnerom k pripomienkam programové vyhlásenie kabinetu, ktorý teraz riadi krajinu v demisii, a až minulý týždeň sa stretli expertné tímy oboch strán.
V niektorých oblastiach (spravodlivosti, zahraničia, dopravy, priemyslu, kultúry) si porozumeli nečakane rýchlo. Zložitejšie to vyzerá v zdravotníctve a sociálnych veciach. Rozpory panujú v pohľade na financovanie regionálneho školstva. No najväčší zádrh leží v daňovej politike. ČSSD sa domáha vyššej progresívnosti pri dani z príjmov firiem aj fyzických osôb, majetkových i dedičských daní. Navyše presadzuje sektorovú daň, ktorá by narovnala stav, keď mnoho nadnárodných firiem v ČR veľa zarába, no platí málo daní. Lenže v pohľade na ekonomiku stojí ANO na liberálnych pozíciách, bližšie pravicovej ODS. Zasekli sa aj rozhovory o zdanlivo jednoduchej veci, akou je návrat k plateniu prvých troch dní nemocenskej.
Babiš avizoval, že by sa v budúcnosti mohol dopúšťať koaličnej nevery a niektoré body presadzovať s opozíciou. O dôvod viac k ostražitosti ČSSD.
Atmosféra v ČSSD hustne. Novozvolenému predsedovi Janovi Hamáčkovi delegáti dovolili vyjednávať s ANO. Povedali však, že si neželajú, aby vládu riadil trestne stíhaný premiér (čo je Babišov prípad). Keby azda mali z tejto požiadavky zľaviť, musí to byť pre zásadný úspech pri presadzovaní programu. Ak Babiš povolí sociálnym demokratom uskutočniť čosi, čo bude pre ľavicového voliča bomba, z ktorej si sadnú takpovediac na zadok, ľahšie sa spolupráca odsúhlasí. Posledné slovo pritom Hamáček sľúbil členom ČSSD, ktorí by mali hlasovať o účasti vo vláde v internom referende.
ANO má na výber. Môže ustúpiť a zložiť normálne vládu so štandardnou demokratickou stranou. Stále by však bola menšinová a musela by sa v Snemovni opierať o komunistov. Tí sú dnes ústretoví, no o mesiac ich tiež čaká zjazd a jeho výsledky sú vo hviezdach.
Alternatívou je pokračovať v pohodlnom samostatnom vládnutí. Babiš sa s nikým nemusí hádať, čistí úrady, na čelo ktorých dosadzuje lojálnych ľudí, a ďalej zásluhou špičkového marketingu žne sympatie občanov. Aby už konečne získal dôveru, môže sa dohovoriť s krajnou ľavicou (KSČM) a krajnou pravicou (Okamurovou SPD). V zahraničí, kam tak rád cestuje, by však naňho hľadeli cez prsty.
Po tom, čo neuspel na pytačkách u ODS, prikláňa sa k aranžmánu so sociálnou demokraciou a s komunistami. Necháva si však otvorené zadné vrátka. Avizoval, že by sa v budúcnosti mohol dopúšťať koaličnej nevery a niektoré body presadzovať s opozíciou. O dôvod viac k ostražitosti ČSSD. Aby toho nebolo málo, začalo sa opäť pripomínať uznesenie, ktoré táto strana prijala roku 1995 na zjazde v Bohumíne a ktoré zamedzuje „politickú spoluprácu“ s KSČM.
Pomaly bežiaci čas dosiaľ vychádzal z blahosklonnosti prezidenta k premiérovovi. Teraz však už chce Miloš Zeman vidieť výsledky. Je aj v záujme ANO pridať. Keby dôveru nezískala ani druhá vláda, môže po treťom pokuse o vymenovaní jej predsedu Babiš lobovať za predčasné voľby na jeseň 2018 – spolu s komunálnymi a senátnymi. V nich by sa asi posilnil, ale partnerov by rovnako potreboval ďalej. Dôjde lídrovi ANO konečne, aká zodpovednosť na ňom leží?