Že nie všade funguje príbeh o šťastných dôsledkoch veľkých reforiem; že ruka trhu a súkromné investície v našom naivnom ponímaní očividne nefungujú už pár hodín cesty z Bratislavy. K riešeniam však máme ešte ďaleko.
Začnime teda práve riešeniami – sú možno nové pre nás, ale bežné v iných štátoch. Číslo jeden, využívanie miestneho potenciálu. Prečo v regiónoch nie sú investície a stačí vôbec hovoriť len o investíciách? Nízke investície sú len dôsledkom chýbajúcej koordinácie, riadenia, ktoré by umožnilo kapitalizovať miestne zdroje.
Ak chceme hovoriť o udržateľnom rozvoji, nevyhnutne hovoríme nie o dovoze montážnych hál, ale o využívaní výrobných faktorov, na ktoré sme (môžeme byť) bohatí, ako pracovná sila, vzdelanie, pôda, drevo, nerudné suroviny. Hovoríme o klastroch, územiach, ktoré kumulujú odvetvovo špecifické vedomosti v kombinácii vzdelania, aplikovaného vývoja a zručností nadobudnutých pri reálnej výrobe s cieľom obstáť v medzinárodnej konkurencii. Pre ekonómov nič nové.
Ak vedenie samosprávy len kúri a svieti, nemôže poznať a zastupovať záujmy miestnej komunity, ktoré však nikto iný nemá šancu poznať a zastupovať lepšie.
Číslo dva, riadenie. Miestny potenciál ide ruka v ruke s participatívnosťou, účasťou miestnych na rozhodovaní a riadení. Lenže na to je potrebné vytvárať jednak platformy a jednak naozaj riadiť – formulovať, plánovať, realizovať, monitorovať, vyhodnocovať a korigovať. Áno, sociálno-trhová ekonomika predpokladá riadenie vrátane plánovania a aktívnej účasti komunity. Už len obrana pred nepoctivými konkurentmi a pred neoprávneným zvýhodňovaním si vyžaduje regulátora, ktorý sa však bez existencie riadenia ľahko zvrhne na bariéru.
Číslo tri, spolupráca, partnerstvo medzi rôznymi úrovňami riadenia. Ak centrálna vláda nekomunikuje s regiónmi, pripravuje sa o cenné podklady k tvorbe národnej politiky a o spätnú väzbu. Produkuje nielen zbytočnosti a bariéry, ale stáva sa neužitočná a brániaca iným v raste. Podobne, ak vedenie samosprávy len kúri a svieti, nemôže poznať a zastupovať záujmy miestnej komunity, ktoré však nikto iný nemá šancu poznať a zastupovať lepšie. Preto musia byť regióny aktívne vo všetkých oblastiach, a preto potrebujú využívať nielen akumulovanú miestnu expertízu, ale aj expertízu národnej úrovne. Hovoríme o užitočnosti, orientácii na výsledky a akumuláciu vedomostí a zručností.
Tri jednoduché veci, všetko ostatné je dôsledok – oživenie fariem, potravinársky priemysel, spracovanie dreva, inovatívne využívanie surovín, spracovateľský priemysel, cestovný ruch, budovanie infraštruktúry. Príprava pracovnej sily, ktorá určí, ako bude vyzerať trh práce už o päť rokov. Špičkové školy, ktoré môžu byť špičkové práve preto, lebo idú na vlne výskumu a výroby a sú užitočné.
Podľa týchto jednoduchých vecí som robil v minulých rokoch svoju prácu a som vďačný za to, čo sme spolu so stovkami ľudí po celom Slovensku dosiahli. Postavil som tím expertov, pomáhali sme regiónom identifikovať svoj potenciál, budovať platformy, začať riadiť a plánovať a vystupovať ako partner pre regionálnu a centrálnu vládu.
Treba priznať aj to, že minulý rok sme stále viac narážali a v posledných mesiacoch vidím snahu o zmenu tohto prístupu na čisto administratívny podnik pár jednotlivcov, „našich ľudí”, úplne v rozpore so zlepšovaním spolupráce s krajmi. Je na novej vláde, aby určila svoje očakávania a svoje nástroje na presadzovanie svojich priorít. Či sa vráti k milým, ale predsa len „rozdávačkam”, alebo sa bude snažiť o regionálnu politiku. Pri tom prvom nemôžem byť užitočný, pri tom druhom mi bude cťou spolupracovať.