Revolúcia v sociálnom podnikaní

, 25.04.2018 14:00

Začiatkom marca prijala Národná rada zákon o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch z dielne nášho ministerstva. Tento zákon predstavuje revolúciu v podnikaní na Slovensku. Účelom sociálnych podnikov nie je dosahovanie zisku, ale sociálna misia. Teda zvýšenie kvality života ľudí, ktorí sú buď dlhodobo nezamestnaní, spoločensky znevýhodnení, alebo zdravotne ťažko postihnutí.

Sociálne podnikanie má veľký potenciál. V krajinách Európskej únie tvoria práve sociálne podniky viac ako 10 % zo všetkých firiem a pracuje v nich viac ako 14 miliónov zamestnancov, teda 6,5¤% z celkovej zamestnanosti v EÚ.

Zákon o sociálnej ekonomike prináša kľúčové inovácie a zásadným spôsobom reformuje staršiu legislatívnu podobu sociálneho podnikania, ktorá nebola dostatočne efektívna pre jeho rozvoj na Slovensku. Navrhnutá verzia novelizuje ďalších 17 zákonov, čo svedčí o jej celistvosti a komplexnosti.

Zjednodušili sme prístup právnických a fyzických osôb k vytváraniu sociálnych podnikov. Stačí, ak zakladateľ takéhoto podniku predloží žiadosť o priznanie štatútu, základný dokument a podnikateľský plán. Pre zníženie byrokratickej záťaže bude splnenie ostatných požiadaviek zisťovať Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Vymedzili sme dva typy podnikov: integračný a sociálny podnik bývania. Integračné podniky sa zameriavajú primárne na zamestnávanie znevýhodnených a zraniteľných osôb, napr. dlhodobo nezamestnaných. Prostredníctvom nich vytvoríme akýsi medzitrh práce, to znamená, že zamestnanci v nich budú rok alebo dva získavať pracovné návyky a potom si budú hľadať trvalé zamestnanie. To už bude pre nich jednoduchšie, keďže budú mať pracovné skúsenosti.

Sociálne podniky bývania predstavujú zase široko dostupné bývanie založené na nájomných bytoch s nájomným vo výške režijných nákladov pre občanov v nízkopríjmovej kategórii. Takéto podniky môžu zriadiť tak mestá a obce, stavebné bytové družstvá, ako aj súkromné podniky, ktoré chcú zabezpečiť svojim zamestnancom adekvátne bývanie v blízkosti závodu.

Zriadiť však bude možné aj iné typy registrovaných sociálnych podnikov, ktoré sa môžu zaoberať veľmi širokým okruhom činností od environmentálnych, ako sú recyklácia, výroba elektriny či tepla z obnoviteľných zdrojov, cez sociálnu a humanitárnu činnosť až po kultúrne aktivity.

Sociálne podniky sú zvýhodnené tým, že subjekty, ktoré ich chcú zriadiť, môžu dostať štátnu podporu. Aby sme sa však vyhli problémom, ktoré sprevádzali fungovanie sociálnych podnikov v minulosti, nastavili sme podmienky na finančnú podporu tak, aby sa nedala špekulatívne zneužiť. Podmienkou poskytnutia nenávratnej dotácie je najskôr získanie návratnej pomoci, úveru od komerčného subjektu, najčastejšie banky. Pokiaľ podnik úver nezíska, nebude mať nárok na dotáciu. Komerčné subjekty budú pred schvaľovaním úveru posudzovať udržateľnosť a reálnosť podnikateľské­ho plánu.

Subjekt bude môcť podnik založiť, ak splní stanovené podmienky. V prvom rade musí mať jasne zadefinovaný sociálny cieľ svojej činnosti. Zámerom podnikania nesmie byť zisk, ale pomoc ľuďom. Ak však podnik dosiahne zisk, viac ako 50¤% z neho sa použije na dosahovanie pozitívneho sociálneho vplyvu, takzvanú „socializáciu zisku“. A každý, kto bude tieto podniky zriaďovať, musí zabezpečiť, že do spravovania hospodárskej činnosti budú zapojení jeho zamestnanci alebo obyvatelia obce či spotrebitelia.

Tieto podmienky garantujú zvýšenie sociálneho štandardu nízkopríjmových skupín obyvateľstva a zavádzajú prvky demokratického spôsobu rozhodovania do výroby, čo dnes v súkromných firmách nevidíme.

Účelom sociálnych podnikov nie je dosahovanie zisku, ale sociálna misia. Teda zvýšenie kvality života ľudí, ktorí sú buď dlhodobo nezamestnaní, spoločensky znevýhodnení, alebo zdravotne ťažko postihnutí.

Registrované sociálne podniky, ktoré sto percent svojho zisku po zdanení použijú na dosiahnutie svojho hlavného cieľa, budú zvýhodnené znížením DPH na 10¤%. Účelom je vytvoriť dopyt po produkcii sociálnych podnikov a zlacniť nimi ponúkané tovary a služby pre zákazníkov, ktorí môžu mať inak problém si ich dovoliť.

V prostredí trhovej ekonomiky môže vzísť oprávnená otázka, či tento typ zvýhodnenia podnikov neporušuje trhové princípy a či nie sú oproti nim ostatné firmy diskriminované. Odpoveď je rozhodne nie. Kým bežné firmy môžu stavať produkciu svojich tovarov na vysokej produktivite práce, sociálne podniky stavajú produkciu svojich tovarov na zamestnávaní znevýhodnených osôb s nižšou produktivitou práce. Zvýhodnenie znevýhodnených preto nie je zásah do princípov trhu, ale, naopak, dorovnaním na férovú trhovú súťaž.

Ministerstvo práce pripravuje aj systémové nelegislatívne opatrenia na podporu sociálneho podnikania, a to vytvorením siete poradenských a konzultačných regionálnych centier. Ich úlohou bude šíriť informácie o sociálnom podnikaní, informovať o zákone a o podporných finančných programoch a poskytovať pomoc a podporu pri zakladaní a rozbehu novovznikajúcim sociálnym podnikom. Zamestnanci centier budú pre subjekty sociálnej ekonomiky bezplatne poskytovať aj projektové, právne a ekonomické poradenstvo.

Čakali sme, že v pléne NR SR bude pri prijímaní tohto zákona rozsiahla diskusia a pravicová opozícia bude zákon o sociálnom podnikaní zo všetkých strán „bombardovať“. Niektoré opozičné strany sa však rozhodli nezúčastňovať sa zasadnutí parlamentu. Na širšiu diskusiu s opozičnými predstaviteľmi sme boli pripravení. Keďže sme za posledné dva roky prípravy zákona z ich pravidelných výkrikov zistili len to, že zákon je príliš zložitý, je možné, že sa odbornej diskusii radšej vyhli zámerne.

Pevne veríme, že touto legislatívou pomôžeme spoločensky znevýhodneným občanom a ľuďom bez práce zvýšiť ich životný štandard a rovnako tak umožníme aj mladým ľuďom prístup k dostupnému bývaniu.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#zákon o sociálnej ekonomike
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
24,99
Perla Ruža Color

Perla Ruža Color

34,99
Rozeta

Rozeta

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk