Prácu firmy kupujú, nie dávajú

„Iný názor na príplatky majú tí, ktorí ľuďom prácu dávajú,“ povedal deň pred 1. májom redaktor Slovenského rozhlasu o zvýšení príplatkov za nočnú a o zavedení príplatkov za víkendovú prácu.

03.05.2018 08:00
debata (79)

Inak často používaná floskula vyznela v predvečer Sviatku práce obzvlášť bizarne, lebo potvrdila, aký nielen rozšírený, ale aj všeobecne akceptovaný je u nás mýtus, že firmy ľuďom prácu „dávajú“. Dokonca aj politici neraz ďakujú firmám, že „dávajú prácu našim ľuďom“, akoby to bola nejaká charita či sociálny počin. Samozrejme, ak prijmete tento nezmysel, ľahko sa stanete kritikom každého vládneho opatrenia, ktoré zvyšuje mzdy, lebo to logicky musíte považovať za neprimeranú zaťaž pre niekoho, kto dobromyseľne umožňuje ľuďom „zarobiť si“.

Firmy svojim zamestnancom prácu nedávajú, naopak, ich prácu potrebujú využívať, aby mohli zarábať. Tak, ako by nemohli fungovať bez strojov, zariadení, energií a surovín, nemôžu fungovať ani bez práce svojich zamestnancov.

Kapitalistická spoločnosť však prácu považuje za tovar. O to viac treba zdôrazňovať spoločenskú hodnotu, ktorá ďaleko presahuje hospodársky rozmer. Lenže vo vzťahu zamestnávateľa a zamestnanca je kapitalistická logika nekompromisná – kľúčovým ekonomickým faktorom práce je jej cena. Na trhu práce dominujú majitelia peňazí (kapitálu), ktorí ich chcú investovať s následným ziskom. Ich opakom sú tí, ktorí sa k ziskom vedia dostať iba „investovaním“ vlastnej práce. Kapitál je svojmu majiteľovi nanič, ak jeho hodnota investovaním nenarastie. A to sa nestane, ak výrobné haly, výskumné a vývojové pracoviská, projekčné dielne a ateliéry či softvérové a poradenské centrá zostanú prázdne. Ak v nich nebudú pracovať ľudia.

Firmy svojim zamestnancom teda prácu nedávajú, naopak, ich prácu potrebujú využívať, aby mohli zarábať. Tak, ako by nemohli fungovať bez strojov, zariadení, energií a surovín, nemôžu fungovať ani bez práce svojich zamestnancov. Nikomu nezíde na um, že oceliareň robí láskavosť dodávateľovi rudy či dodávateľovi energie, keď ju od neho nakupuje. Považuje sa to za prirodzený obchod, v ktorom sa dohodne cena výhodná pre obe strany.

Ak však ide o robotu nemajetných ľudí, zrazu je z kapitalistu dobrodinec, ktorý láskavo dá ľuďom príležitosť, aby mu svojou prácou zhodnotili jeho investíciu. Tento falošný obraz – v ktorom má pracujúci s úctivým predklonom ďakovať za „pracovnú príležitosť“ – je jednou z príčin nízkych platov i nízkeho sebavedomia pracujúcich pri ich vyjednávaní. Štát je povinný znižovať nespravodlivé rozdiely medzi ziskami z kapitálu a z práce a aktuálne zavedené a zvýšené príplatky sú legitímnym nástrojom, rovnako ako minimálna mzda.

Podľa údajov Eurostatu je iba v štyroch členských krajinách EÚ podiel ceny práce na HDP nižší ako na Slovensku. Zatiaľ čo u nás je to 39 %, európsky priemer predstavuje 47,5 %. Dokonca aj keď HDP očistíme od odpisov z majetku (pre tých, ktorí tvrdia, že tento pomer je tak veľmi v neprospech platov, lebo sa u nás musí veľa investovať do strojov a zariadení), stále budeme patriť medzi sedmičku najhorších v únii. Ešte aj v rámci V4 sme v tomto ukazovateli tretí najhorší, ale v Poľsku majú zasa minimálnu mzdu vyššiu ako u nás.

A práve tento údaj ukazuje, aký podiel z toho, čo utŕžia firmy, vyčlenia na platy svojich zamestnancov. Nie však ako doplnkový dar k darovanej (dávanej) práci, ale ako cenu, za ktorú ľudia, ktorí nežijú zo svojich majetkov, predávajú svoju každodennú prácu, svoje vedomosti, znalosti a zručnosti. Cenu, za ktorú majitelia kapitálu túto prácu kupujú, lebo ju potrebujú rovnako ako iný tovar.

Na trhoch je pritom bežné, že predajcovia komodít, po ktorých rastie dopyt (najmä, ak je vyšší ako ponuka) zvyšujú ich cenu. Ak to stúpenci trhového liberalizmu považujú za prirodzené, nie je dôvod, aby sa im nepáčilo, že sa v aktuálnej situácii rovnako správajú i pracujúci. Aj za pomoci demokratického štátu, ktorého moc predsa pochádza priamo od nich.

© Autorské práva vyhradené

79 debata chyba
Viac na túto tému: #práca #platy #príplatky #mzdy