Namiesto toho sa však EULEX balkanizoval. Takto nedávno napísal šéfredaktor kosovského denníka Koha ditore Agron Bajrami v článku o množstve korupčných káuz a porušenia etických princípov v činnosti misie. Prirodzene, netýka sa to všetkých jej pracovníkov, ale dosť na to, aby sa zdiskreditovalo jej poslanie.
To je iba jeden z príkladov svedčiacich o nedôslednosti a nedostatkoch EÚ v úsilí šírenia hodnôt demokracie, slobody a právneho štátu na juhovýchode nášho kontinentu. Niektorí v týchto súvislostiach hovoria, že západný Balkán pripomína skôr čiernu dieru únie než proces jej rozširovania. A tú vypĺňajú iní.
Rusko veľmi obratne, niekedy až agresívne (najmä v prípade Čiernej Hory, ale aj srbskej entity v Bosne a Hercegovine) využíva chyby a váhanie Bruselu. Moskva buduje svoj politický vplyv v Srbsku, Čína sa zase usiluje na západnom Balkáne vystavať jeden z mostov ekonomického prenikania do Európy. Turecko vidí šancu udržať cez svoje tamojšie ekonomické i tradičné kontakty nohu v pootvorených dverách do EÚ.
Problém spočíva najmä v tom, že režimy spomínaných záujemcov o západný Balkán sú autoritatívne, vzdialené demokratickému systému budovania právneho štátu, ktorý rešpektuje občianske práva. Teda toho, čoho nositeľom je Európska únia a v čom stále vidí väčšina občanov balkánskych krajín svoju nádej na stabilitu, bezpečnosť a prosperitu.
Mnohé politické, sociálne a bezpečnostné výzvy na západnom Balkáne hrozia, že podnietia nestabilitu v zostatku starého kontinentu.
Brusel sa koncom minulého a začiatkom tohto roku predsa len rozhýbal a 6. februára prijal Európsku stratégiu pre západný Balkán – dôveryhodnú perspektívu rozšírenia. Jej súčasťou je aj blížiaci sa summit štátov EÚ a z tejto oblasti 17. mája v Sofii. Ani jeho príprava sa však neušetrila vplyvov rozdielneho prístupu členských krajín únie ku koncepcii jej rozšírenia na západný Balkán k dôležitosti tohto procesu.
Nie všetci európski politici si vidia ďalej od špičky svojho nosa. Neuvedomujú si to, čo nemecká kancelárka Angela Merkelová vyhlásila: "Stabilita západného Balkánu je otázka stability Európy.“ Rozšírenie EÚ v tejto časti sveta je geostrategická investícia do stabilnej, silnej a zjednotenej Európy založenej na spoločných hodnotách.
Tentoraz sa niektoré vlády uchýlili až k obštrukciám okolo účasti Kosova na vrcholnej schôdzke v Sofii. Španielsko, Rumunsko a Cyprus, ktoré patria spolu s Gréckom a Slovenskom k tým, čo neuznali kosovskú samostatnosť, sa zdráhajú zúčastniť sa na rokovaniach, keď tam budú aj predstavitelia z Prištiny.
Bolo by očividne nelogické, keby sa na summite týkajúcom sa kľúčových problémov regiónu nezúčastnilo práve Kosovo a povedzme ani Srbsko. Jeho prezident Aleksandar Vučič po aprílovom stretnutí s Merkelovou konštatoval, že "summit bez Srbska by znamenal veľké problémy a škodu pre Srbsko a povedal som jej, dúfam, že prídem“. Nevie si predstaviť, že prídu štáty EÚ, zástupcovia Prištiny a celého západného Balkánu, lebo "my neprídeme“?!
Prirodzene, v Sofii sa ešte nerozhodne o Kosove v rámci EÚ. Vučič vlani inicioval vnútrosrbský dialóg o Kosove a nedávno informoval, že medzi jeho účastníkmi dominuje názor, že by bolo treba zmraziť tento konflikt. On osobne je proti tomu, lebo vie, že to nie je riešenie.
Analytik berlínskeho Centra pre demokratizáciu politiky Bodo Weber hovorí, že dialóg o komplexnej dohode Belehradu a Prištiny o normalizácii vzťahov nemá alternatívu. Vučič pred terajšou cestou do Ankary a Moskvy sa v televízii Pink vyjadril: "Srbi radi odkladajú riešenia. Odkladajú to, čo je bolestivé, lebo rátajú s tým, že im čosi padne z neba, ale to sa nestane… Nemôžeme zvíťaziť, no musíme sa pokúsiť zostať v ringu a zachrániť, čo sa dá.“ Nie je nezaujímavé, že v týchto dňoch americký Inštitút Východ-Západ a Národný výbor pre americkú zahraničnú politiku vo svojej správe Čas pre akciu na západnom Balkáne odporúča Spojeným štátom, aby "sa zúčastnili na dialógu s EÚ a Ruskom ako súčasti širšieho úsilia signalizovať Moskve, že európske bezpečnostné hranice vrátane Balkánu a aktivity NATO na Balkáne nie sú usmernené na zasahovanie do ruských bezpečnostných záujmov“. Nepochybne, že západný Balkán má reálny vplyv na európsku stabilitu a bezpečnosť. Mnohé politické, sociálne a bezpečnostné výzvy v regióne hrozia, že podnietia nestabilitu v zostatku starého kontinentu.