Zmluva bola podpísaná medzi Iránom a Ruskom, Čínou, Francúzskom, USA, Britániou a Nemeckom (P5+1). Okrem toho dohodu podporila BR OSN, aby bola záväzná pre všetkých signatárov. Irán akceptoval, že sa vzdá programu výroby atómových zbraní, za čo získal zrušenie sankcií, ktoré súviseli s atómovým projektom Teheránu. Vystúpenie USA z dohody sa toho zásadne dotýka.
V čase vytvorenia zmluvy v roku 2015 bolo záujmom vlády Baracka Obamu, aby časovo posunula iránske kapacity na vytvorenie atómovej bomby. Teherán bol vtedy schopný v priebehu týždňov vyprodukovať dostatok vysokoobohateného uránu na jej vyrobenie. Dohoda s overiteľnými kontrolami a reštrikciami odsunula túto schopnosť do časového rámca asi jedného roka.
Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) bola poverená, aby pravidelne vykonávala návštevy a vytvárala správy, či Irán dodržiava dohodu. Samozrejme, zmluva má svoju životnosť. Od roku 2025 bude Teherán schopný reštartovať jadrový program na základe medzinárodných pravidiel a regulácií. Túto takzvanú slnečnú klauzulu zásadne kritizovali USA a Izrael, ktorý nie je súčasťou dohody.
USA a Izrael si myslia, že môžu zdisciplinovať Irán prostredníctvom politiky cukru a biča. Prezident Trump však zatiaľ neponúkol žiadny cukor, používa len bič.
Ďalšie krajiny na Blízkom východe ako Saudská Arábia a Spojené arabské emiráty zmluvu vnímajú tiež ako nástroj Iránu na rozširovanie regionálneho vplyvu. Teherán má dlhodobé vzťahy s Hizballáhom v Libanone a je mimoriadne silno zapojený do konfliktov v Sýrii a Iraku. Izraelu sa nepáči pôsobenie Iránu v Sýrii. Pokladá to za skutočnú hrozbu pre svoju bezpečnosť, keďže nemá so Sýriou vyjasnené hranice. Irán stále hovorí o zničení Izraela a pokladá ho za sionistický režim, ktorý okupuje Palestínu. Izrael vyzýva na stiahnutie iránskych jednotiek zo Sýrie. Teherán tvrdí, že ich pôsobenie je založené na formálnej žiadosti vlády v Damasku. Keď sa na základe dohody skončili sankcie, európske krajiny ako Francúzsko, Nemecko, Taliansko a Británia začali uzatvárať lukratívne dohody s Iránom. Rusko zase dokončilo iránsky atómový reaktor. Peking otepľoval vzťahy s Teheránom prostredníctvom veľkých objemov exportu a importu. Iránsky ropný priemysel začal prosperovať.
Odstúpenie Spojených štátov od dohody teraz vysiela nejasné odkazy pre rôznych aktérov, ktorých sa zmluva týka.
MAAE má pocit, že ju americký prezident zdiskreditoval tvrdeniami, že Irán klame a má utajené miesta, ktoré agentúra nemonitorovala, a preto žiada, aby sa pozrela aj na mnohé vojenské objekty. Irán takúto požiadavku odmieta. Tieto vojenské objekty, ktoré neboli menované, pokladá za priamu súčasť svojej legitímnej obrany a suverenity.
Washington tiež vyzýva Teherán, aby zastavil vývoj balistických rakiet, pretože tie môžu niesť jadrové hlavice. Irán tvrdí, že to nie je podstatné, lebo jadrové hlavice nemá a nemá v úmysle ich vyrábať.
Európski partneri sú zmätení, pretože USA čoskoro zavedú prísne sankcie, ktoré v minulosti používali proti jadrovému programu Teheránu. Prinesie to veľké problémy európskym firmám v Iráne. Ale aj americká spoločnosť Boeing je znepokojená, pretože kontrakt na predaj lietadiel Iránu sa buď zruší, alebo pozastaví. Zasiahne to aj európsky Airbus, a to v čase, keď sa Rusko pripravuje na novú objednávku ich civilných lietadiel Suchoj SSJ100R.
Vláda prezidenta Hasana Rúháního zase utrpí pod domácim tlakom prívržencov tvrdej línie a protiamerického establišmentu, ktorý podporuje najvyššieho vodcu ajatolláha Chameneího. Radikáli vždy tvrdili, že USA majú sankcie proti Iránu zrušiť, nielen pozastaviť. Teraz, keď sa opatrenia opäť zavedú, budú mať silný argument na tvrdenie, že mali pravdu. Nehovoriac už o tom, že situácia sa zhorší pre bežných Iráncov, keďže režim bude môcť ospravedlňovať zahraničnou hrozbou akékoľvek porušovanie ľudských práv.
So súčasnou americkou vládou, teda prezidentom Trumpom, ministrom zahraničných vecí Mikeom Pompeom a poradcom pre národnú bezpečnosť Johnom Boltonom, zostanú vzťahy USA s Iránom nevyspytateľné. Môžeme byť svedkami všetkého od vojny po prísne sankcie. Irán tvrdí, že odstúpenie USA od dohody neovplyvní jeho ekonomiku. Ale to môže byť len bitie sa do pŕs, alebo v najlepšom prípade nesprávny odhad hospodárskych kapacít krajiny.
V tejto situácii sú vzťahy s Iránom naplnené neistotou. Európa sa snaží udržať platnosť dohody s Teheránom. EÚ verí, že ak sa to nepodarí, nasmeruje to Teherán k výrobe jadrovej bomby a Blízky východ sa priblíži k ďalšej vojne. USA a Izrael si myslia, že môžu zdisciplinovať Irán prostredníctvom politiky cukru a biča. Prezident Trump však zatiaľ neponúkol žiadny cukor, používa len bič. Znamená to, že normalizáciu vzťahov bude možné dosiahnuť ťažko. Irán nie je Severná Kórea. Čo funguje v prípade Pchjongjangu, nebude účinné na Teherán.