NÁZOR: Ruské ohurovanie

Počas studenej vojny Sovietsky zväz investoval obrovské sumy do vývoja systémov protivzdušnej obrany.

19.05.2018 14:00
debata (246)

Rusko dnes pokračuje v tejto tradícii a disponuje niektorými druhmi najmodernejších systémov protiraketovej obrany. Niet divu, že si tieto systémy od neho kúpilo už množstvo štátov. Výnimkou nie je ani Sýria, v ktorej Rusko umiestnilo aj svoj najmodernejší protiraketový obranný systém S-400.

Ruská zahraničná politika hovorí o týchto systémoch stále v superlatívoch. Údajne sú v Sýrii schopné zostreliť aj americké rakety. Spojené štáty i Rusko však doteraz úspešne predchádzali priamym bojovým konfliktom svojho letectva v Sýrii s protiraketovou obranou druhej strany. Bolo to tak aj prípade nedávnych útokov križujúcich rakiet USA proti cieľom Ruskom podporovanej sýrskej vlády.

V utorok 15. mája prezident Ruskej federácie Vladimir Putin na stretnutí vysokých vojenských veliteľov v Soči vyhlásil, že „nové zbrane Ruska, zahrňujúce aj kategóriu nových nukleárnych zbraňových systémov, zaistia svojej krajine bezpečnosť na desiatky rokov do budúcnosti“. Ako je známe, líder RF informoval už v marci 2018 o nových druhoch jadrových zbraní, ktoré označil za „nezasiahnuteľné“. Majú zahrňovať nové ťažké interkontinentálne balistické rakety, jadrovo poháňané križujúce strely globálneho dosahu, ako aj ponorky s jadrovými torpédami schopnými zasiahnuť pobrežné ciele protivníka atď.

Rusko sa dostalo do špirály útočnej zahraničnej politiky, ktorej zmiernenie by sa mohlo považovať za prejav jeho slabosti.

Putin znovu zdôraznil, že vývoj spomínaných nových zbraní zostáva top prioritou jeho politiky aj naďalej. Spomenul aj vývoj nového systému protiraketovej obrany S-500, ktorý označil za „dostatočne precízny a výkonný na to, aby mohol zasiahnuť aj kozmické ciele“. Dodal, že ruské strategické jadrové sily majú dostať nové interkontinentálne balistické rakety typu Jar, ako modernejšiu náhradu doterajších rakiet typu Topoľ, podobne sa majú uviesť do výzbroje aj modernizované verzie strategických bombardérov typu Tu-160 a Tu-95, ktoré budú vybavené aj križujúcimi raketami dlhého doletu, ako aj nové ponorky triedy Borej vyzbrojené interkontinen­tálnymi balistickými raketami.

Putin prisľúbil vysokým armádnym hodnostárom aj viac nových bojových lodí vyzbrojených križujúcimi strelami typu Kalibr stredného doletu, ktorých testovanie v Sýrii označil za úspešné. V rámci výpočtu pripravovaných modernizácií ruskej armády uviedol aj široké zavedenie nových pancierových vozov, vrátane nových tankov typu Armata.

Kremeľ začal označovať modernizáciu vojenských kapacít za najvyšiu prioritu s odvolaním sa na pokles vzťahov so Západom, ktoré sú na „najnižšej úrovni po skončení studenej vojny pre krízu na Ukrajine“.

Ako uviedol expert Anton Šechovcov z viedenského Inštitútu humánnych vied (IWM), vždy, keď bol Putin znovuzvolený do svojej funkcie, došlo k zhoršeniu vzťahov Ruska so Západom. Darmo existuje v rámci ruského vedenia aj skupina liberálov, je príliš slabá na dosiahnutie svojich cieľov. Rusko sa dostalo do špirály útočnej zahraničnej politiky, ktorej zmiernenie by sa mohlo považovať za prejav jeho slabosti. Putinovo víťazstvo v nedávnych prezidentských voľbách len zosilní podporu radikálnych pravicových politických strán v Európe cez poskytovanie mediálneho priestoru týmto populistickým silám. Rusko tak sleduje cieľ oslabovania transatlantických zmlúv a liberálneho konsenzu.

Podľa analytičky Stredoeurópskej univerzity Annamárie Kissovej, politická situácia v Rusku nie je nezvratná a „je možný ústup z putinovskej zahraničnej politiky“. Podľa nej ekonomika Ruska už nedokáže dlhodobo financovať uvedenú ruskú diplomatickú stratégiu. Ohurovanie medzinárodnej verejnosti novými zbraňovými systémami a „nadradenosťou“ Ruska podľa Kissovej má skôr vnútropolitický ako zahraničnopolitický význam.

Jej analýzu zrejme potvrdzujú aj minulotýždňové útoky leteckých síl Izraela v Sýrii. Útoky izraelských stíhačiek na základne Iránu v Sýrii boli odvetou za iránske útoky na Golanské výšiny. Izrael zničil ruské systémy protiraketovej obrany, čo podľa expertov, „vyvoláva vážne otázky o životaschopnosti vojenskej výbavy Moskvy“.

© Autorské práva vyhradené

246 debata chyba
Viac na túto tému: #Rusko #armáda #Vladimir Putin