Kiska - konkurencia pre opozíciu

, 24.05.2018 10:00

Andrej Kiska je v očividnom konflikte s Robertom Ficom, a to do veľkej miery podmieňuje prezidentove rozhodnutia.

Ak však hlava štátu splní prísľub o ďalšom zotrvaní v politike, je vysoko pravdepodobné, že od leta 2019 až do marca 2020 bude bojovať aj na druhom fronte. S opozíciou o toho istého voliča.

Oznámenie Andreja Kisku, že sa nebude druhý raz uchádzať o zvolenie za prezidenta a jeho prísľub, že po jesenných komunálnych voľbách oznámi, akou formou sa bude po uplynutí svojho mandátu ďalej angažovať vo verejnom živote, je náznakom novej politickej kvality. Náznakom preto, lebo do novembra si môže dosluhujúca hlava štátu všeličo rozmyslieť, napríklad v dôsledku nesúhlasu rodiny, a z jej prísľubu zostane len prázdna rétorika.

Kiska sa síce môže tváriť, že chce loviť medzi nerozhodnutými, ale oveľa väčšie nádeje na úspech má u voličov s jasne vyprofilovaným názorom. Z tohto dôvodu je pre opozíciu nebezpečným konkurentom.

Andrej Kiska už raz ohlásil, že nebude zakladať žiadnu politickú stranu a nebude sa usilovať o funkciu premiéra. Stalo sa to pomerne dávno, medzitým došlo k viacerým navzájom súvisiacim udalostiam – k vražde novinára Jána Kuciaka a zostreniu vzťahov medzi hlavou štátu a predsedom Smeru Robertom Ficom, ktorý aj v dôsledku manévrovania Prezidentského paláca prišiel o pozíciu predsedu vlády. Na pozadí tejto dynamiky volá Andrej Kiska po novej politickej ére na Slovensku a zásadnej zmene štýlu vládnutia. Zároveň v čiastočnom rozpore s predchádzajúcim predsavzatím naznačuje, že svoje pôsobenie v politike po roku 2019 si predstavuje ako spájanie tých, „ktorí sú nielen ochotní, ale aj schopní vládnuť zodpovedne a slušne“.

V prvom pláne je zrejmé, že sa schyľuje k politickému zápasu medzi Smerom a zatiaľ beztvarým zoskupením okolo súčasného prezidenta a budúceho politického (či dokonca straníckeho?) lídra Andreja Kisku. Napokon, na tom nie je nič prekvapujúce, dokonca možno povedať, že aktuálny prvý občan štátu bude mať v tomto súboji do veľkej miery prevahu, pretože ho bude podporovať celý tretí sektor a prinajmenšom 90 percent aktivistických médií hlavného prúdu. Lenže to je iba jedna časť slovenskej politickej rovnice.

Všetko vyzerá trochu inak, keď sa na slová o slušnom a zodpovednom vládnutí pozrieme z perspektívy súčasnej opozície, ktorá si počas koaličných kríz už prinajmenšom trikrát delila kreslá vo vláde. Z pohľadu SaS, OĽaNO a Sme rodina (a mimoparlamentného KDH) predstavuje Andrej Kiska v straníckej politike hneď dva problémy v jednom. Prvý, ten menší, je hľadanie vhodného prezidentského kandidáta, ktorého by mohli prijať za svojho nielen opozičné strany, ale aj tretia politická sila v krajine – médiá. Andrej Kiska v Prezidentskom paláci vyhovoval Richardovi Sulíkovi, Igorovi Matovičovi, Borisovi Kollárovi i Alojzovi Hlinovi nielen preto, že im pomáhal politicky oslabovať Roberta Fica, ale do veľkej miery a možno aj predovšetkým z toho dôvodu, že pre nich nepredstavoval konkurenciu.

Ak sa teda Andrej Kiska rozhodne založiť politický subjekt alebo sa stane tvárou integrácie mimoparlamentných strán Progresívne Slovensko a Spolu, respektíve nebude otvorene podporovať aktuálnu parlamentnú opozíciu, SaS, OĽaNO a Sme rodina (a znova i KDH), budú sa lídri týchto subjektov voči nemu správať ako ku konkurencii. So všetkými dôsledkami. Andrej Kiska odrazu nebude chránený druh, v politickom ringu bude dostávať rany nielen zľava, ale aj sprava, odkiaľ sa k nemu až dosiaľ naťahovala láskavá ruka opozičných spojencov.

Prieskumy verejnej mienky naznačujú, že popularita Smeru síce utŕžila bolestivé rany, ale na druhej strane preferencie opozície – s výnimkou mierneho vzostupu SaS – sa výrazne nemenia. Naopak, dramaticky stúpa počet nerozhodnutých voličov, v súčasnosti je ich okolo 40 percent. Andrej Kiska sa síce môže tváriť, že chce loviť práve v týchto vodách, ale oveľa väčšie nádeje na úspech má u voličov s jasne vyprofilovaným názorom. A to sú práve priaznivci opozície, respektíve ľudia s negatívnym vzťahom k vládnej koalícii a Smeru obzvlášť. Z tohto dôvodu je Andrej Kiska pre opozíciu nebezpečným konkurentom a tento fakt predstavuje aj jeho najväčšiu slabinu, ak sa v novembri ukáže, že do volieb 2020 nepôjde na palube tej istej lode ako Sulík, Matovič, Kollár a Hlina.

Či a ako Andrej Kiska naplní svoje predsavzatia, to sa ukáže až na jeseň. Ak však v nejakej forme naozaj vstúpi do straníckej politiky, skôr ako „nová politická éra na Slovensku“ nás čaká prekresľovanie politickej mapy. Na opozičnej strane barikády predovšetkým. Z čoho môžu vyplynúť dôsledky, ktoré sú prísľubom všeličoho, no na zásadnú zmenu kvality vládnutia to nevyzerá.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Andrej Kiska
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk