Provokatívna minimálna mzda

, 31.05.2018 12:00

Prichádza obdobie, keď sa zíde tripartita a bude opäť diskutovať o výške minimálnej mzdy. Odbory sa zvyčajne so zamestnávateľmi nedohodnú, a tak namiesto nich rozhodne vláda. Zároveň toto obdobie sprevádzajú časté diskusie o význame tohto inštitútu.

Zamestnávatelia považujú aktuálnu požiadavku odborov, aby bola minimálna mzda v roku 2019 na úrovni 635 eur, za provokáciu. Provokáciou je však myslieť si, že dostať zaplatené za riadne vykonanú prácu minimálne 635 eur v hrubom v roku 2019 je provokatívne.

Provokáciou je domnievať sa, že lacná pracovná sila na Slovensku je tou našou najlepšou konkurenčnou výhodou, a preto ju treba udržať. Na druhej strane, ak je návrh dostatočne provokatívny na to, aby vyprovokoval slovenských zamestnancov k odvahe pýtať si viac, je takýto prívlastok pre minimálnu mzdu lichotením.

Európsky výbor sociálnych práv odporúča, aby minimálna mzda predstavovala aspoň 60 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Bez existencie takejto garancie hrozí vyššie riziko generovania pracujúcej chudoby a jej závislosti na sociálnom systéme.

Čím je minimálna mzda vyššia, tým je zamestnanec viac motivovaný pracovať a preferovať zamestnanie pred poberaním rôznych sociálnych dávok, čo má dosah aj na celkový systém sociálnej ochrany a zabezpečenia. Minimálna mzda eliminuje rast sivej ekonomiky a čiernej práce či vyplácanie istej časti odmeny zamestnancovi takzvane „na ruku“. Rastúce mzdy podporujú dynamiku spotreby, čo sa pozitívne prejavuje v príjmoch štátneho rozpočtu, ako aj samospráv, ale aj v raste tržieb podnikateľského sektora, a zároveň rast minimálnej mzdy podnecuje celkový rast platov. Zároveň prispieva k znižovaniu sociálnych nerovností a platových rozdielov.

Zamestnávatelia často argumentujú hrozbou prepúšťania a zvyšovania nezamestnanosti v prípade, ak sa bude zvyšovať minimálna mzda alebo sa bude vytvárať tlak na rast platov. Posledné roky sú jasným dôkazom toho, že zvyšovanie minimálnej mzdy nemá negatívny vplyv na podnikateľské prostredie a zamestnanosť. Nezamestnanosť klesá a zamestnávatelia stále poukazujú na problém nájsť vhodných pracovníkov na tisícky voľných pracovných miest. Jedným z dôvodov takéhoto stavu sú nízke a nelákavé ponúkané platy. Stimulovaním kúpnej sily obyvateľstva sa stimuluje ekonomika, zvyšujú sa tržby, čím sa vytvára predpoklad pre ďalší rast platov či zvyšovanie zamestnanosti.

Ak zamestnávateľ nie je ochotný zaplatiť svojmu zamestnancovi tak, aby mohol viesť dôstojný život (čo by mala garantovať už minimálna mzda), demonštruje tým neschopnosť viesť slušné podnikanie a neúctu k ľuďom, ktorí pre neho pracujú a pomáhajú mu generovať zisk. Slovensko má deviate najnižšie priemerné mzdové náklady spomedzi krajín EÚ, ôsmu najnižšiu minimálnu mzdu a tretí najnižší pomer medzi minimálnou mzdou a priemerným príjmom spomedzi krajín, ktoré majú ustanovenú minimálnu mzdu. Má najvyššiu produktivitu práce spomedzi krajín V4, čo predstavuje 80 % priemeru EÚ, ale mzdy sú na úrovni jednej tretiny priemeru EÚ. Až 240-tisíc pracujúcich na Slovensku zarába iba do 500 eur, čím sú títo zamestnanci ohrození chudobou.

Ďalším argumentom zamestnávateľov je, že ak sa v súčasnosti ekonomike darí, ešte to neznamená, že sa jej bude dariť aj v perspektíve niekoľkých rokov. Pri takejto logike by sa mzdy nezvyšovali nikdy, lebo ak sa ekonomike nedarí, nie je dôvod na zvyšovanie platov, ak sa jej darí, netreba zvyšovať platy, lebo je potrebné počkať na časy, keď sa jej opäť dariť nebude.

Tak kedy je potom priestor na to, aby výbornú ekonomickú kondíciu pocítili aj zamestnanci?! Ak budú ľudia zarábať viac, stúpne aj dopyt po miestnych službách, čo významne stabilizuje zamestnanosť práve v ekonomicky ťažších obdobiach. Bez väčšej kúpyschopnosti domácností, na ktorej stojí a padá dopyt po základných službách a remeslách, majú zároveň problém prežiť aj mnohí živnostníci alebo malé firmy.

Posledné roky sú jasným dôkazom toho, že zvyšovanie minimálnej mzdy nemá negatívny vplyv na podnikateľské prostredie a zamestnanosť.

Ďalšou argumentáciou z prostredia odporcov minimálnej mzdy je poukazovanie na jej likvidačný charakter pre niektoré odvetvia, napríklad textilný alebo obuvnícky priemysel. Tento problém je potrebné vnímať v kontexte globálnej ekonomiky. Udržateľnosť a konkurencieschop­nosť takýchto odvetví nemôže byť postavená na minimalizácii alebo zrušení sociálnych štandardov tak, aby mohli konkurovať sociálnymi a právnymi štandardmi napríklad východoázijským krajinám.

Európska únia zdôrazňuje, že sociálny damping v Európe nemá miesto a výrazné mzdové rozdiely narúšajú rovnaké podmienky medzi spoločnosťami, čím oslabujú bezproblémové fungovanie jednotného trhu. Vzhľadom na dlhodobo sa zlepšujúce ekonomické prostredie a pozitívne vyhliadky do ďalších rokov je určite priestor na výraznejšie zvyšovanie minimálnej mzdy, nehovoriac o nevyhnutnosti približovania sa mzdami krajinám západnej Európy a vyrovnávania zatiaľ značných rozdielov v odmeňovaní medzi „východným“ a „západným“ blokom.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#minimálna mzda
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
22,99
Sweet červené ruže a alstromérie

Sweet červené ruže a alstromérie

24,99
Sweet farebné alstromérie

Sweet farebné alstromérie

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk