V tejto súvislosti sa pripravujú nové kritériá na prerozdeľovanie eurofondov. Keďže peňazí bude menej, je zo strany jednotlivých členských štátov prirodzená snaha, aby krajiny nižší rozpočet čo najmenej pocítili. Navrhujú sa rôzne kritériá, ktoré by mali byť kľúčom pri budúcom prerozdeľovaní eurofondov. Popri dlhodobo presadzovanom kritériu počtu prijatých migrantov sa objavujú rôzne ďalšie návrhy.
V poslednom čase vzbudil pozornosť návrh prerozdeľovať eurofondy podľa úrovne recyklácie plastov v tom-ktorom členskom štáte. Návrh možno vyvoláva i úsmev, ale vychádza z rôznej úrovne recyklácie komunálneho odpadu a objemov skládkovaných odpadov v jednotlivých štátoch únie a podporujú ho i legislatívne návrhy v oblasti obehového hospodárstva, ktoré 18. apríla tohto roku schválil Európsky parlament (EP). Podľa tohto dokumentu by sa do roku 2025 malo recyklovať aspoň 55 % komunálneho odpadu a do roku 2035 aspoň 65 %. Podiel skládkovaného odpadu v roku 2035 má byť maximálne 10 %.
Plnenie súčasných odporúčaní únie recyklovať do roku 2020 aspoň 50 % komunálneho odpadu je pre Slovensko nereálne, a dosiahnutie tohto cieľa nebude určite reálne ani v ďalších rokoch.
Prípadné prijatie tohto kritéria by malo fatálny dosah na Slovensko. V oblasti recyklácie komunálneho odpadu sme s viac ako 20 percentami na chvoste krajín únie. Plnenie súčasných odporúčaní únie recyklovať do roku 2020 aspoň 50 % komunálneho odpadu je pre Slovensko nereálne, a dosiahnutie tohto cieľa nebude určite reálne ani v ďalších rokoch. A to i napriek tomu, že Slovensko má spolu s niekoľkými ďalšími krajinami (ktoré v roku 2013 recyklovali menej ako 20 % a skládkovali viac ako 60 % komunálneho odpadu) päťročný odklad pre všetky ciele.
To, aby bolo kritérium recyklácie plastov zohľadnené pri prerozdeľovaní eurofondov, je možno len želanie niektorých krajín, a vôbec nemusí byť zohľadnené, Slovensko by však malo v oblasti recyklácie, a nielen plastov, prijať urýchlene účinné opatrenia. Predovšetkým treba zmeniť filozofiu v odpadovom hospodárstve. Napriek tomu že zákon o odpadoch č. 79/2015 stanovil zodpovednosť za odpad „od kolísky po hrob“, stal sa u nás akýmsi fetišom separovaný zber.
Žiaľ zabúda sa na to, že ani ten najdokonalejší separovaný zber neprinesie efekt, ak nebude kde vyseparovaný odpad zhodnotiť, recyklovať. A práve recyklačné kapacity na Slovensku chýbajú. Platí to o komunálnom odpade všeobecne, ale osobitne hlavne o plastoch. Veď s výnimkou recyklácie PET fliaš potrebné kapacity nie sú, a ak i sú, tak sú poddimenzované.
Po zrušení Recyklačného fondu sa prakticky žiadna recyklačná kapacita nevybudovala a ani niektorí zo zodpovedných výrobcov, respektíve žiadna z organizácií zodpovedných výrobcov sa nič stavať nechytajú. A bez recyklačných kapacít neprinesie zlepšenie stavu ani výrazné zvýšenie poplatkov za skládkovanie komunálneho odpadu. (Aj keď sú u nás o tom presvedčení mnohí kompetentní vrátane niektorých europoslancov.) Pri hodnotení súčasného stavu recyklácie komunálneho odpadu a aj plastov treba objektívne priznať, že skutočná úroveň recyklácie je ešte nižšia, pretože sa medzi recykláciu započítava i vývoz napríklad drviny z plastov (na recykláciu) do zahraničia.
Aj keby nebola recyklácia plastov zohľadnená pri prerozdeľovaní eurofondov, tak recyklačné ciele stanovené EP platiť budú a sú veľmi tvrdé. A to EÚ pripravuje ďalšie environmentálne opatrenia, napríklad zákaz používania niektorých problémových výrobkov z plastov. Ak sa má Slovensko priblížiť aspoň k priemeru EÚ, čaká ho tvrdá práca a včera už mohlo byť neskoro.