Čísla nás dobehli

, 13.06.2018 08:00

Vláda schválila Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania, ktorý pripravilo Ministerstvo školstva. Nedá sa povedať, či je zlý, alebo dobrý.V článku sa nebudeme venovať základnému a strednému školstvu ale len vysokým školám.

Pochopiť, prečo sú dnes vysoké školy v stave, v akom sú, sa dá pri pohľade na údaje dostupné verejnosti. Čísla čitateľov unavujú, preto uvedieme len niekoľko.

Pred zmenou spoločenského zriadenia bolo na Slovensku 13 vysokých škôl. V minulom roku 34. Prečo ich počet stúpol? Otázku treba rozdeliť na dve časti. Jedna sa týka verejných škôl, druhá súkromných. Odpoveď na prvú časť otázky je jednoduchá – politici presadili vznik týchto nových verejných vysokých škôl: Trnavská univerzita, Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave, Katolícka Univerzita v Ružomberku, Univerzita J. Selyeho v Komárne, Univerzita Pavla Jozefa Šafárika sa rozdelila na Prešovskú univerzitu a Univerzitu P. J. Šafárika. O nové fakulty a katedry sa nafúkli aj niekdajšie špecializované vysoké školy.

Hoci na Slovensku stúpol počet vysokých škôl, kvantita sa nijako nepremietla do vyššej kvality vzdelávania.

Jednoduchá je aj odpoveď na druhú časť otázky – prečo stúpol počet súkromných škôl? Vysokoškolské vzdelanie je produkt. Výrobkom vysokej školy sa stáva jej absolvent. Jedna politická strana presadila zákon, podľa ktorého je pre istú profesiu potrebná vysoká škola, a tak ju kamarát založil. Najzábavnejšie je, že vysoký funkcionár tejto politickej strany na revanš na tejto škole obhájil titul za prácu, ktorú nenapísal. Na tejto premise je možné zarábať. Vo verejnej škole zarábajú pedagógovia. Na službách v súkromnej vysokej škole najviac zarábali a zarábajú súkromní zakladatelia. Treba poznamenať, že najviac sa vo verejnom a súkromnom sektore vzdelávania rozširovali špecializácie, do ktorých je, zjednodušene povedané, potrebné investovať len kriedu a tabuľu.

Ten, kto povoľoval verejné a súkromné vysoké školy v minulosti, nebral žiaden zreteľ na vývoj pôrodnosti na Slovensku. Tá sama je odpoveďou na jednoduchú otázku: Koľko klientov, záujemcov o vysokoškolské vzdelanie bude na trhu?

Nie nezaujímavé sú čísla o počte študentov a vysokých škôl vo vzťahu k počtu obyvateľov. V Nemecku pripadne jedna vysoká škola približne na milión obyvateľov, vo Veľkej Británii na 900-tisíc, v Holandsku približne na 750-tisíc, v Rakúsku odhadom na 500-tisíc ľudí. Slovenská republika má jednu vysokú školu na 158 800 obyvateľov. Pozrime sa na ďalšie čísla.

Vysoké školy mali u nás v roku 1989 celkovo 64 442 študentov tretieho stupňa štúdia. Na jednu školu to bolo takmer 5 000 študentov. V roku 2009 „trh“ dosahoval vrchol. Celkovo študovalo na vysokých školách viac ako 230-tisíc študentov, na jednu pripadalo 71 991 študentov. V minulom roku bolo podľa CVTI na vysokých školách o málo viac ako 140-tisíc študentov, podľa vládneho materiálu viac ako 147-tisíc. Na jednu vysokú školu tak pripadalo o niečo viac ako 4 100 alebo 4 300 študentov. Počet profesorov sa v pomere k počtu vysokých škôl za 30 rokov nezmenil.

Čo nám tieto čísla hovoria? Hlavne to, že hoci na Slovensku stúpol počet vysokých škôl, kvantita sa nijako nepremietla do vyššej kvality vzdelávania. Stúpajú však transakčné náklady, teda výdavky potrebné na dodanie vzdelávacej služby na jednu osobu.

Čím menej študentov, tým sú náklady vyššie. Nehovoriac o tom, že štát ako financujúci subjekt nemá na školách svojich zástupcov a ani nemôže do financovania hovoriť. Neviem si predstaviť situáciu, že akcionár súkromnej firmy by nemohol kontrolovať manažérov.

Na trh poskytovania vzdelávacích služieb verejných či súkromných sa treba pozerať z hľadiska veľkosti trhu. Verejné vysoké školy ale aj fakulty a katedry je potrebné spájať. Zjednodušene povedané: nemôže existovať fakulta hrušiek a fakulta jabĺk, keď by mohla byť fakulta ovocia. Veľa subjektov nemôže poskytovať rovnaké poznatky. Na úspory sa dá nazerať tak, že na trhu bude jednu špecializáciu poskytovať len jedna inštitúcia; alebo sa jeden typ vzdelávania bude poskytovať vo veľkom množstve, alebo tak, že rôzne druhy produktov jedného typu bude poskytovať len jedna vzdelávacia inštitúcia.

A to ešte nehovoríme o medzinárodnej konkurencii. Na slovenských vysokých školách študuje 4,75 % zahraničných študentov. V zahraničí študuje 14 – 15 % slovenských vysokoškolákov. Bilancia je nevyrovnaná: Na Slovensku študuje najmenej zahraničných študentov, v zahraničí, naopak, najviac slovenských študentov.

Ak sa týmito problémami nebudeme zaoberať, budeme mať choré a hlúpe obyvateľstvo neschopné odpovedať na výzvy novej priemyselnej revolúcie. Ak pri riešení problematiky školstva nebudeme používať prepočty súvisiace s efektívnosťou vynaložených prostriedkov a modelovaním počtu vysokých škôl v budúcnosti, budeme mať veľa vysokých škôl, ktorých absolventi si nenájdu prácu. Postupne stratia záujemcov o štúdium a na trhu sa udržia len tak, ako vznikli – vďaka politickým kamarátom.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#školstvo #ministerstvo školstva #árodný program rozvoja výchovy a vzdelávania
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk