Sloboda a zodpovednosť vo vzdelávaní

, 13.06.2018 15:00

Od roku 1990 sme súčasťou neprestajne prebiehajúcich reforiem vzdelávania na Slovensku. Ich spoločným menovateľom je ich negatívny výsledok. Ak tieto výsledky skúmame zo štatistického pohľadu, možno konštatovať, že po každej reforme je relatívna úroveň kvality vzdelávania poskytovaného na Slovensku prakticky nižšia ako pred reformou. Formálne to naznačujú napr. trendy v oblasti medzinárodného hodnotenia výkonnosti študentov PISA.

Omnoho lepšiu informáciu by nám však priniesol rozhovor so samotnými učiteľmi a so zamestnávateľmi absolventov škôl. Ak by bol tento rozhovor orientovaný na porovnanie nárokov kladených na študentov a na ich schopnosť tieto požiadavky naplniť dnes alebo pred piatimi, desiatimi či dvadsiatimi rokmi, veľmi rýchlo zistíme, že pri dnešných omnoho nižších požiadavkách na úroveň poznatkov a zručností študentov je prejavovaná schopnosť študentov tieto ciele naplniť výrazne nižšia.

Reforma vzdelávania na Slovensku dávajúca nádej na pozitívny výsledok by mala vytvoriť nový rámec nastavujúci rovnováhu medzi slobodou v rozhodovaní a zodpovednosťou študentov a zodpovednosťou štátu a škôl.

Odpovede na otázku prečo je to tak, treba hľadať v spôsobe financovania škôl. Finančné dotácie zo strany štátu poskytované na vzdelávanie sú priznávané na základe počtov študentov. Táto metodika je výsledkom politických rozhodnutí. Ak však ide o peniaze, tak sa spravidla každá škola správa „trhovo“. S cieľom udržať svoju existenciu prijíma často na štúdium uchádzačov bez ohľadu na ich skutočnú spôsobilosť štúdium absolvovať.

A čo je horšie, rovnako väčšina študentov aj štúdium absolvuje. Aj keď na školách existujú formálne mechanizmy kontroly kvality poskytovaného vzdelávania, ich aplikácia má dnes minimálne dosahy. Tento poznatok naznačuje, že školy z existenčno-ekonomických dôvodov v štatistickom chápaní už v zásade rezignovali na svoju regulačnú funkciu vo vzdelávacom procese.

Liberálny prístup štátu k vybraným oblastiam vzdelávacieho systému viedol k enormnému a odborne neodôvodnenému nárastu počtu gymnázií a vysokých škôl. Tento prístup štátu sa môže javiť pozitívnym, keďže dnes umožňuje prakticky každému študovať na gymnáziu, resp. vysokej škole. Na druhej strane, v reálnom živote nie sú zo strany štátu alebo škôl aplikované žiadne mechanizmy na to, aby na tieto školy boli prijatí len uchádzači majúci potenciál podmienky štúdia splniť. Výsledkom je masívna degradácia kvality štúdia.

Liberálny prístup štátu však vedie aj k tomu, že mnoho študentov študuje v študijných odboroch a programoch, o absolventov ktorých nie je na trhu práce záujem. Po ukončení školy sú buď nezamestnaní, alebo sú rekvalifikovaní, resp. pracujú v oblasti podstatne nesúvisiacej s ich vzdelaním. Finančné prostriedky na školstvo, o ktorých stále hovoríme, že ich je nedostatok, sú v týchto prípadoch zo strany štátu vynaložené zjavne neúčelne. Na druhej strane, existuje celý rad profesií, o ktoré je na trhu práce veľký záujem. No absolventi, ktorí svojou odbornosťou spĺňajú požiadavky zamestnávateľov, chýbajú. Aktivita štátu je v tomto smere prakticky zanedbateľná.

Nepochybne najdôležitejším subjektom vo vzdelávacom procese je žiak alebo študent. Po absolvovaní školy by mal získať návyky, poznatky a zručnosti, ktoré by mali byť jedným z podstatných zdrojov na zabezpečenie jeho budúcich potrieb v každodennom živote. Tento moment si mnohí uchádzači a ich rodičia neuvedomujú alebo ho mlčky prehliadajú, resp. majú veľmi nerealistické očakávania. Aj keď dnes môžeme identifikovať výrazný pokles kvality vzdelávania na Slovensku, stále však spravidla platí, že ak študent má záujem na sebe pracovať, môže byť aj v našich podmienkach vzdelaný veľmi dobre. Tento moment pozitívnej motivácie študentov je však v slovenských pomeroch vzácny.

Je jasné, že na poskytovanej kvalite vzdelávania sa spolupodieľajú školy, štát a študent. Synergický efekt ich dnešných aktivít a záujmov a existujúci model financovania vzdelávania vedie k znižovaniu kvality vzdelávania. Je zrejmé, že okrem spomínaných javov vplýva na kvalitu vzdelávania mnoho ďalších faktorov. Ich vplyv však nie je v dnešnej situácii rozhodujúci. Reforma vzdelávania na Slovensku dávajúca nádej na pozitívny výsledok by preto mala vytvoriť nový rámec nastavujúci rovnováhu medzi slobodou v rozhodovaní a zodpovednosťou študentov a zodpovednosťou štátu a škôl tak, aby boli zásadným spôsobom eliminované spomínané negatívne javy. Otázkou je, či najnovšia reforma vzdelávania na Slovensku taká je. Prvé informácie o reforme však nedávajú pozitívnu odpoveď.

Prečo však naozaj potrebujeme reformu vzdelávania? Potrebujeme ju preto, lebo dnešní študenti budú o niekoľko rokov ľudia, na ktorých bude stáť naša budúcnosť. Ako budú dnešní študenti vzdelaní a vychovaní, taká táto budúcnosť bude.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#vzdelávanie #školstvo #reforma školstva
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk