Nekritické myslenie

, 18.06.2018 10:00

O tom, ako učiť ľudí myslieť, sa u nás najprv začalo hovoriť v súvislosti s medzinárodnými testami PISA. Začalo sa diskutovať, či naše deti dobre učíme myslieť. Potom sa vynorili, a dodnes trvajú, debaty, do akej miery sú ľudia schopní racionálne posudzovať rôznorodé informácie, ktoré im prináša prostredie internetu. A teda „kriticky myslieť“.

Problémy týchto diskusií sú dva. Po prvé, často skôr zakrývajú rozličné propagandistické boje. Druhým problémom je neurčitosť. Čo to vlastne kritické myslenie, alebo skôr hovorme o logickej a racionálnej komunikácii, presne je?

Tri K racionálnej diskusie

Na rozdiel od matematiky a formálnej logiky v bežnej komunikácii nevieme v každom okamihu jednoznačne rozlíšiť, či sa myšlienkový pochod odvíja „správne“. To však neznamená, že nevieme ukázať, čo je racionálne vedený argument a čo nie. Ten je, samozrejme, v prvom rade založený na faktoch. Zároveň by sa takáto diskusia mala vyvarovať logických chýb vrátane niečoho, čo sa nazýva kognitívne omyly. Takýmto omylom je, ak napríklad neviem odlíšiť kauzalitu od korelácie, zle interpretujem štatistické zistenie alebo zle vnímam kategórie pravdepodobnosti.

Okrem toho by racionálna komunikácia mala mať tri K: byť konzistentná, koherentná a konzekventná. Konzistentnosť znamená napríklad, že ak sa dohodneme na nejakej definícii alebo logickej skratke, budem sa jej počas diskusie držať. Ak je diskusia koherentná, držím sa nastoleného predmetu a neodbieham k niečomu inému. No a konzekventnosť znamená, že ak dokážem správnosť či oprávnenosť nejakého postupu, nebudem postupovať inak alebo nebudem v ďalšej diskusii tvrdiť niečo iné.

Na myslenie nie je diplom

Diskusia o myslení pritom podlieha rôznym mýtom. Tým typickým je, že človek, ktorý sa naučí zvládať vysoko formalizované myslenie, napríklad matematické, vždy myslí racionálne. Americký autor Nassim Taleb postavil dve knihy, Fooled by Randomness (Pomýlení náhodnosťou) a Black Swann (Čierna labuť) práve na opise toho, ako aj vysoko technicky mysliaci ľudia často myslia úplne inak, ak nie je problém podaný vo formálnom jazyku.

Ak dávate ľuďom najavo, že ich chcete manipulovať, bez ohľadu na to, že je to na čosi, čo vy vnímate ako pravdu, nebudú s vami súhlasiť.

Okrem toho ukázal, ako myslenie kriví vplyv vlastných materiálnych záujmov či rozličné druhy propagandy. Zameral sa na chybné postupy modelovania rizík, ktoré viedli k vypuknutiu finančnej krízy pred desiatimi rokmi. Masovú nevedomosť pestovali aj tí, ktorých by sme na základe vzdelania pokladali za úplnú intelektuálnu e­litu.

Iným omylom je vôbec preceňovať vplyv úzko definovanej racionality na naše vnímanie a rozhodovanie. Ľudia, akokoľvek logicky zdatní, sa v prvom rade orientujú podľa určitých schém a príbehov. Tie nasávame už od detstva, najmä prostredníctvom autorít okolo seba.

Škodlivá propaganda

Nedávno jeden slovenský denník vydal a do škôl distribuoval niečo, čo nazval príručkou kritického myslenia. Hneď v úvodnom rozhovore jeden z autorov hovorí, že cieľom je, aby študenti nevnímali pozitívne Rusko.

Problém spočíva v tom, že ak už nič iné, toto nefunguje. Ak dávate ľuďom najavo, že ich chcete manipulovať, bez ohľadu na to, že je to na čosi, čo vy vnímate ako pravdu, nebudú s vami súhlasiť. Ani ak „vyhráte“ nejaký čiastkový logický argument (alebo si myslíte, že ste ho vyhrali). Ľudské presvedčenie ťažko nahlodať sofizmami.

Iróniou je, že termín kritický sa v spoločenských vedách zvyčajne používa ako označenie niečoho presne opačného, než o čo sa autori usilujú. Tam sa nálepka kritický používa pri analýze ideológie, ktorá spoločnosti dominuje (každá spoločnosť má nejakú dominantnú ideológiu), či mocenského status quo. Navyše, ťažko komentovať bizarnosť presvedčenia, že vzdelávanie študentov sa má točiť okolo obsesií úzkej skupiny ľudí, ktorí sa živia komentovaním politiky.

Okrem toho, spomínaný rozhovor je až komicky naivný. Autor napríklad tvrdí, že stredoškolákov, ktorým by sa páčil nápad Donalda Trumpa postaviť múr na hranici s Mexikom, treba naviesť, aby sami prišli na to, že múr je neefektívny, pretože sa dá napríklad podkopať. Na to sa hocijaké dieťa vie opýtať, či sú teda hlúpi všetci, ktorí si okolo domu stavajú ploty. A je po diskusii.

Učiť myslieť nielen deti

Ako deti, a nielen tie, naozaj viesť k racionálnemu mysleniu? Nevyhnutná je schopnosť striktne logického riešenia problémov či porozumenia textu. Pri aplikácii v mnohom pomáha hra. Stredoškolským študentom môžete napríklad dať súbor novinových článkov obsahujúcich rôzne druhy štatistických omylov a vyzvať ich, aby ich našli. Alebo ich v dejepise viesť k tomu, aby identifikovali, aké spoločenské pohyby viedli k nejakej historickej udalosti. Prípadne ich cez analýzu literárneho diela viesť k pestovaniu schopnosti zamyslieť sa nad motiváciami osôb či nad tým, ako konkrétne situácie vedú ku konkrétnym javom.

Popri tom všetkom v deťoch, a nielen v nich, pestovať rešpekt k pravde. A zvedavosť. Ak im toto všetko v dostatočnej miere školská výchova dá, potom si svoje postoje k životu, krajinám a ľuďom nájdu aj bez príručiek.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#uvažovanie #PISA #kritické myslenie
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
22,99
Sweet červené ruže a alstromérie

Sweet červené ruže a alstromérie

73,99
Srdce červené ruže valentín

Srdce červené ruže valentín

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk