Podpis dohody bol kľúčový krok na dlhej ceste procedurálneho procesu, ktorý má na jeseň vyvrcholiť referendom. V ňom sa občania tejto 2-miliónovej krajiny vyjadria, či akceptujú alebo nie rozhodnutie svojej vlády a parlamentu, a teda aj dohodu s Gréckom.
Po podpise dohody sa už dokonca ozvali hlasy, že premiéri Alexis Tsipras a Zoran Zaev by mali dostať Nobelovu cenu mieru. Zachovajme si však zmysel pre realitu. Tsipras nepochybne urobil veľký kus práce, aby svoju krajinu zbavil marazmu hospodárskeho úpadku a zadlženosti. A takisto začal dlhý proces opúšťania pomýlenej a nenávistnej vášne živenej predsudkami a neznalosťou voči severnému susedovi. Zaev dokázal za krátke obdobie ním vedenej macedónsko-albánskej koalície začať ozdravný proces zoči-voči dedičstvu predchádzajúcej skorumpovanej vlády. A najmä vedel sa v záujme stability krajiny i regiónu dohodnúť so susedným Bulharskom, Kosovom a Srbskom a prelomiť takmer tri desaťročia trvajúcu blokádu na ceste normalizácie vzťahov s Gréckom.
Macedónčania prvýkrát získavajú od svojich susedov záruky svojej identity a samostatnosti. Podpísaním dohody vznikli predpoklady, aby sa z protivníkov stali spojenci v NATO a EÚ.
Odporcovia dohody z nacionalistických kruhov na jednej i druhej strane znovu mobilizujú sily. Hovoria, že dohoda je katastrofa, lebo vraj ničí identitu Macedónska a severu Grécka. Opak je pravdou. Práveže Macedónčania, ich kultúra a jazyk prvýkrát získavajú od svojich susedov záruky svojej identity a samostatnosti. A sever Grécka – egejské Macedónsko, takisto má teraz záruky bezpečnosti a istotu pre zachovanie svojej identity. Nie je a nebude ľahké presvedčovať o tom vlastné obyvateľstvo, vysvetľovať zmysel a obsah podpísanej dohody. Vznikli však predpoklady, aby sa z protivníkov stali spojenci v Severoatlantickej aliancii a Európskej únii.
Dohoda je povzbudením pre upevňovanie stability na západnom Balkáne a takisto dobrý príklad možností riešiť spory. Očividne má v sebe aj prvky konštruktívneho vplyvu na proces riešenia vzťahov medzi Srbskom a Kosovom. Takže slová komentára gréckych novín Kathimerini o "diskrétnom, ale rozhodnom“ tlaku z USA a Nemecka na dosiahnutie dohody, podčiarkujú jej širší kontext: "Berlín pripomínal Grécku, že nemôže donekonečna využívať "veto“ na približovanie Macedónska k EÚ a NATO a že problémy, s ktorými je konfrontovaná Európa, ukazujú, že čas nie je na strane Grécka, aby udržiavalo neriešenie problému názvu Macedónska.“
V najbližších dňoch by mal parlament v Skopje schváliť dohodu s Aténami (odmietavý postoj prezidenta Gjorge Ivanova nie je síce zanedbateľný, ale podľa ústavy nie je rozhodujúci). Vzápätí by Grécko listom oznámilo do Bruselu zrušenie svojho veta na začatie prístupových rokovaní Macedónska do EÚ.
Otázne je, ako o tejto otázke rozhodne na budúci týždeň EÚ (takisto o začatí prístupových rokovaní s Albánskom) na svojom summite. Či niektoré krajiny zostanú pri svojich výhradách voči ďalšiemu rozširovaniu únie (napr. Francúzsko, Belgicko, Dánsko alebo Španielsko), alebo pochopia to, čo o rozširovaní na západnom Balkáne povedala vo februári t. r. Európska komisia: "Ide o geostrategickú investíciu do stabilnej, silnej a zjednotenej Európy založenej na spoločných hodnotách.“ Reformovanie a zefektívnenie únie a jej rozširovanie sú súbežné procesy. Prípadný odklad začatia prístupových rokovaní s Albánskom a Macedónskom by bolo prejavom nepochopenia skutočných záujmov Európy a oslabilo by dôveru krajín západného Balkánu v Európsku úniu.