Ako je všeobecne známe, do vlády vstúpili sociálni demokrati po straníckom referende. O dvadsať percent straníkov viac rozhodlo o prerokovaných podmienkach. Okrem výsledku je pre ďalšie smerovanie strany dôležité, že členovia dlho debatovali o prerokovaných podmienkach a politickej situácii vnútri ČSSD.
Rozhodovanie medzi dvoma cestami nebolo jednoduché: zachrániť stranu očistou v opozícii alebo, naopak, presadzovaním programu vo vláde? Obidve majú svoje výhody a nevýhody. Pri prvej možnosti hrozí najmä to, že stranu by nebolo mediálne vôbec vidieť. A uplatňovať program v konkurencii ôsmich opozičných subjektov a pri sile pätnástich poslancov je nemožné. Tvrdenie sa dá doložiť napríklad dnešnou situáciou ľudovcov, TOP 09 či Starostov a nezávislých. Všetky tri subjekty sú veľkostne porovnateľné s pozíciou ČSSD v snemovni, ale žiadnu z nich nie je takmer počuť.
Hlavnou otázkou je, či ČSSD môže byť v tejto vláde úspešná. Ako sa ukazuje, predpokladom úspechu strany je schopnosť predať vlastnú prácu.
Pri druhom variante je hlavným nebezpečenstvom marketingová mašinéria ANO, ktorá mala značný vplyv na oslabenie ČSSD v jesenných parlamentných voľbách. Navyše Andrej Babiš môže využívať na útoky na menšieho koaličného partnera vlastné médiá, čo voči politickej konkurencii z času na čas využíva.
Najväčším problémom však ostáva určitá vnútorná rozpoltenosť a fakt, že ČSSD hovorí rozličnými hlasmi. Čas na vnútornú konsolidáciu je veľmi potrebný a tá je, samozrejme, možná v opozícii aj v koalícii, ak bude presadzovať svoje hlavné programové priority.
Okrem situácie vnútri strany sú tu ešte dva externé faktory, ktoré na ňu môžu mať značný vplyv. Po prvé je to fakt, že ČSSD posvätila v úrade premiéra trestne stíhanú osobu a pravdepodobného spolupracovníka ŠtB. Po druhé – Miloš Zeman. Ten sa stále snaží posilňovať postavenie hlavy štátu a ukázal to aj odmietnutím vymenovania sociálnodemokratického kandidáta Miroslava Pocheho za ministra zahraničných vecí. Zvyšovanie ústavnej role prezidenta ním samotným môže deštruovať nielen vládu, ale celý systém zastupiteľskej demokracie. To Zemanovi vyčíta aj predseda ústavného súdu Pavel Rychetský, ktorý bol jeho spolupútnikom a v minulosti okrem iného pôsobil ako minister spravodlivosti v Zemanovej vláde.
Hlavnou otázkou je, či ČSSD môže byť vo vláde úspešná. Samotný úspech sa dá merať iba jediným spôsobom, a to vyšším ziskom v ďalších voľbách do snemovne. Úspešná bola totiž aj v minulej vláde, no nakoniec si všetky zásluhy vďaka marketingovým stratégiám pripísalo hnutie ANO, ktoré na ČSSD tesne pred voľbami zaútočilo vymyslenou kauzou lítia. ANO sociálnu demokraciu obvinilo, že chce pre svojich blízkych sprivatizovať ťažbu tohto vzácneho kovu.
Ako sa ukazuje, predpokladom úspechu strany je schopnosť predať vlastnú prácu. Na tom sa musia podieľať nielen ministri, poslanci, senátori, hajtmani a starostovia, ale aj stranícka centrála. Istým problémom je to, že strana bola zvyknutá na výsostné postavenie najsilnejšieho či druhého najsilnejšieho politického subjektu v krajine, a mentálny prechod k tomu, že teraz ide o malú stanu, je pre mnohých straníkov náročný. Politická stratégia malej strany a víťaza volieb je totiž značne odlišná.
Dôležité bude, rovnako ako v prípade ODS, nakoľko voliči v budúcnosti dokážu rehabilitovať tzv. tradičné strany, politiku ako takú a odmietnuť populizmus. O tom však rozhoduje oveľa viac sociálno-ekonomických faktorov ako len účasť ČSSD vo vláde.