Ako názorný príklad môže poslúžiť jeho stretnutie so severokórejským vodcom Kim Čong-unom v Singapure. Trump ignoroval fakt, že jeho tvrdenia o „vyriešení krízy vo vzťahoch s KĽDR“ sú predčasné. Médiá i analytici darmo argumentovali družicovými zábermi potvrdzujúcimi pokračovanie kórejského zbrojného programu aj po summite, Trump predsa „vie svoje“ – účel svätí prostriedok.
Od jeho nepresvedčivého optimizmu sa dokonca dištancoval aj jeho nový poradca pre otázky národnej bezpečnosti John Bolton. Ten má už dávnejšie povesť „jastraba“ v americkej politike a spresnil, že „USA chcú ukončenie balistického programu KĽDR dosiahnuť v priebehu roka“. Hovorkyňa Bieleho domu odmietla komentovať spomínané družicové zábery Vojenskej spravodajskej agentúry USA svedčiace v neprospech D. Trumpa.
Nemožno zatvárať oči nad faktom, že Trumpova metóda zvyšovania si popularity pomocou medzinárodných summitov prináša aj viacero negatívnych dôsledkov.
Skutočnosťou však zostáva, že okrem dôkazov o pokračovaní zbrojného programu KĽDR, summit v Singapure prispel k medzinárodnopolitickej legitimácii severokórejskej diktatúry, pričom šéf Bieleho domu ustúpil aj od uskutočňovania (do summitu pravidelných) spoločných vojenských manévrov USA – Južná Kórea. Nemožno preto zatvárať oči nad faktom, že metóda zvyšovania si popularity pomocou medzinárodných summitov prináša aj viacero negatívnych dôsledkov. O tom, že nejde iba o taktický variant, ale skôr o súčasť stratégie amerického prezidenta, svedčia aj informácie o jeho účasti na summite NATO v dňoch 11. – 12. júla 2018, ako aj na summite prezidentov USA a Ruska v Helsinkách 16. júla 2018. Už teraz zahraničnopolitickí komentátori vyslovujú obavy, či Trumpova stratégia robenia šou zo summitov nepovedie opäť k väčším stratám než ziskom pre americkú stranu, ako aj pre celý Západ.
Veľvyslanec Veľkej Británie v USA Kim Daroch varuje, že jeho krajina sa musí pokúsiť zmierniť údajnú pripravenosť D. Trumpa aj na „korekcie bezpečnostnej mapy Európy“ a „na ústupky od statusu quo po skončení studenej vojny“ na týchto summitoch. Britskí analytici zasa vyslovujú obavy z následkov Trumpovej politiky v oblasti ciel hroziacej obchodnými vojnami. Zo zákulisných zdrojov vraj prenikajú informácie svedčiace o ochote americkej strany podpísať na summite s ruským prezidentom Vladimirom Putinom bombastickú, no príliš všeobecnú deklaráciu. Čiže opäť hrozí, že pomocou zahraničnopolitického summitu sa Donald Trump pokúsi dosiahnuť ľahké zvýšenie domácej popularity.
Jeho známa kritika skutočnosti, že viaceré členské štáty NATO si neplnia dostatočne svoje záväzky a na obranu vydávajú menej ako 2 percentá HDP, môže viesť aj k zníženiu počtu amerických vojsk dislokovaných v Nemecku. Na výmenu by vraj mohol Trump skúsiť dosiahnuť prísľub Putina na zníženie počtu iránskych vojsk umiestnených v Sýrii. Ako je známe, tie pomáhajú proruskej sýrskej vláde v boji proti tamojším spojencom USA. Tento „obchod“ by mal neblahý vplyv na bezpečnosť Európy.
Kam až môže vo svojich dôsledkoch siahať „nová európska politika USA“, je dnes ťažké presne určiť. Ako už bolo uvedené, britská diplomacia v tejto súvislosti považuje za jednu zo svojich aktuálnych top priorít pokúsiť sa viac ovplyvňovať zahraničnopolitické kroky administratívy prezidenta Donalda Trumpa.
Nemožno zatvárať oči nad faktom, že Trumpova metóda zvyšovania si popularity pomocou medzinárodných summitov prináša aj viacero negatívnych dôsledkov.