Miliardy vo vzduchu

14.07.2018 10:00

Predminulý rok vláda zápasila s dilemou, či vziať milión eur Slovenskej akadémii vied, aby mohla pridať učiteľom a výrobcom mlieka. Požiadavky oboch strán boli opodstatnené. Učitelia upozorňovali na odrádzajúce platy v školstve, mliekari bojovali s nízkymi výkupnými cenami mlieka, zatiaľ čo financovanie vedy sa napriek odporúčaniam eurokomisie stále nachádza na chvoste krajín OECD. Bývalý premiér Robert Fico sa vtedy v rozhovore pre TASR jasne vyjadril, že „radšej dať na mlieko ako na zbrane“.

Peniaze však chýbajú aj v iných oblastiach (v zdravotníctve, súdnictve, v sociálnej oblasti), preto niet divu, že verejnosť s nevôľou vníma každé premrhané euro. A káuz, kde milióny eur boli vyhodené „do luftu“, je viac ako dosť: kolaps daňového systému za 8,8 milióna eur, platinové sitká za 2,2 milióna, CT prístroj za 1,6 milióna, teta Anka 14 miliónov, masér za 3,2 milióna… V prípade nákupu útočných vojenských stíhačiek sa však zdá, akoby sa ich celková suma, počet ani reálne využitie nebrali do úvahy. Cena sa pritom pohybuje okolo 1,6 miliardy eur (bez prevádzkových nákladov). Koľko CT prístrojov by sme za túto sumu mohli nakúpiť pre pacientov? V súčasnosti poberá 30 percent dôchodcov penzie pod hranicou chudoby. Chudobní ani nezamestnaní si nemôžu odložiť viac, pretože jednoducho nemajú z čoho…

Budú sa ľudia, ktorí pôjdu najbližších dvadsať, tridsať rokov do penzie, musieť namiesto dôstojného dôchodku utešovať dobrým pocitom, že naše hangáre aspoň nezívajú prázdnotou? Koľko komplicov typu teta Anka sa dokáže zviesť na 1 600-miliónovej investícii do stíhačiek, od ktorých sa reálny prospech ani neočakáva? Alebo má verejnosť veriť, že obrana je proti korupcii imúnna, takže nepotrebuje poznať iné ponuky, analýzy a alternatívy tohto variantu?

Napríklad, prečo sa Slovensko rozhodovalo medzi švédskymi gripenmi a americkými F-16, ak sú na trhu už stíhačky 5. generácie? Tieto stroje vlastní už 11 krajín a ich počet bude pre nevyhnutnosť vyrovnať sa im narastať. Teda, hoci je životnosť F-16 plánovaná do roku 2040, podľa analytika Vladimíra Bednára budú stíhačky už počas tohto času zastarané a z dlhodobejšieho hľadiska by vyšli novšie modely lacnejšie. Bolo teda našou úlohou len minúť peniaze a uspokojiť tak vyhrážky Spojených štátov?

Je pochopiteľné, že Donald Trump podporuje zbrojenie spojencov, keďže ekonomika Spojených štátov sa do veľkej miery opiera o vojensko-priemyselný komplex. Na odôvodnenie jeho podpory zo strany štátu používa argument vytvárania pracovných miest, neuvádza však v porovnaní s čím. Štúdia Brownovej univerzity na Rhode Islande v USA totiž porovnala, že kým milión dolárov minutých na obranu vytvorí 7 priamych či nepriamych pracovných miest, rovnaká suma investovaná do zdravotníctva vytvorí 14 a do základného alebo stredného vzdelávania až 19 pracovných mi­est.

Je napokon otázne, či zbrojenie rieši nejaké problémy, alebo ich, naopak, vedie k zbytočnej eskalácii konfliktov. Napriek tomu, že Slovensko má dobré vzťahy s okolitými krajinami, so Spojenými štátmi aj s Ruskom, naposledy menovanú krajinu nám podsúvajú ako hrozbu. Ako si však myslíme, že bude reagovať Moskva, ak začnú okolité štáty, ktoré sú navyše členmi NATO, posilňovať svoj arzenál? Bude sa prizerať a nechá sa zatlačiť do slabšej pozície, alebo sa bude cítiť oprávnené odpovedať ďalším zbrojením?

Vladimir Putin nedávno vyhlásil, že snaha vytlačiť Rusko a získať nad ním jednostrannú výhodu v pretekoch v zbrojení sa nepodarila. Následne predstavil arzenál balistických striel s nukleárnymi hlavicami a hypersonické strely schopné manévrovať okolo protiraketových systémov s takmer neohraničeným dosahom. Prezentoval sa tak ako ochranca národa pred vonkajším ohrozením.

V prípade nákupu stíhačiek sa zdá, akoby sa ich celková suma, počet ani reálne využitie nebrali do úvahy. Cena je pritom 1,6 miliardy eur. Koľko CT prístrojov by sme za túto sumu mohli nakúpiť?

Zbrojenie susedných krajín môže k tomuto obrazu iba prispieť a ešte väčšmi posilniť moc ruského prezidenta medzi obyvateľmi. Bezprostrednou reakciou generálneho tajomníka NATO na Putinove vyhlásenia bolo, že členovia aliancie musia navýšiť svoje obranné schopnosti, teda rozširovať politiku „dôveryhodného zastrašovania". Naznačil, aby eskalácia pokračovala. Otázkou preto ostáva, či je rozumné navyšovať stávky, ak na to môžeme na konci všetci trpko doplatiť.

Nemecká ministerka obrany nesúhlasila s navyšovaním vojenských výdavkov na 2 percentá HDP. Nemecko má totiž inú predstavu o budovaní mieru a do výdavkov na obranu zarátava napríklad i mierové misie OSN. Spojenectvá by nemali stáť na zastrašovaní, ale na nezávislých rozhodnutiach jednotlivých členov.

Pýtajme sa preto i my našich zástupcov, pred kým nás majú stíhačky brániť a koľko zbraní je dostatok. Aby sme neskončili ako Gréci, ktorí v čase krízy nakúpili jadrové ponorky za 7 miliárd eur, ktoré dodnes ani len nevyplávali. Premýšľajme, či je hrozbou druhý človek, alebo nenásytná mašinéria, prinášajúca utrpenie a smrť.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#SAV #platy
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
29,99
Sweet červené ruže s gypsophilou

Sweet červené ruže s gypsophilou

29,99
Prestige ružové ruže

Prestige ružové ruže

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk