Iné rozhodnutie ohľadom trestu pre bývalú družku obidvoch pôvodcov NSU sa asi ani nedalo očakávať. Obhajcovia dnes 43-ročnej Zschäpeovej však ohlásili, že podajú odvolanie na Spolkový súdny dvor.
Ale ide o oveľa viac, ako len o bežný výklad trestného poriadku v prospech obžalovanej. Hlavný problém toho, že nedokážeme uspokojujúco právne preklenúť hrozné dianie v súvislosti s NSU, spočíva v inom. Napriek veľkému úsiliu sudcov sme sa nedozvedeli vôbec nič o tom, akým spôsobom sa pravicovej extrémistickej skupine podarilo vyše desať rokov nerušene pôsobiť v štáte, ktorý kladie veľký dôraz na svoju schopnosť vzorne sa vyrovnávať s hanebnými činmi nacistov.
Verejnosť dodnes špekuluje o dlhoročnej spolupráci istých členov NSU s ochrancami ústavy. Práve preto sa zástupcovia obetí nevedia zmieriť s rozsudkom. Podľa nich sudcovia v dobrom ani v zlom nevyniesli spravodlivý verdikt ohľadom ďalších obžalovaných.
Napriek úsiliu sudcov sme sa nedozvedeli, ako sa pravicovej extrémistickej skupine podarilo vyše desať rokov nerušene pôsobiť v štáte, ktorý kladie dôraz na vyrovnávanie sa s činmi nacistov.
Vzhľadom na to sa zatiaľ ani nemecká verejnosť uspokojujúco nezmierila s (predbežným) zakončením tematického komplexu NSU. Po nemecky píšuce médiá chválili sudcov za úprimnú vôľu objasniť okrem iného aj rámcové spoločenské podmienky, ktoré vznik NSU umožnili a podporili. Reprezentanti Zelených a socialistov si však vyžiadali ďalšie kroky, ktoré ďalekosiahlo preskúmajú všetky vraždy pripisované týmto neonacistom. Pravicoví populisti zase odsúdenie Zschäpeovej považovali za zlyhanie štátu. Sudcovia sa vraj prevažne opierali len o indície.
Nemecký právny štát zrejme vynaložil všetky sily na spravodlivé zaobchádzanie s členmi a prívržencami strany NSU. Rozsudok sa však dá označiť za nedostatočný. Problém spočíva nielen v tom, že orgány povojnového nemeckého štátu zrejme nikdy nevedeli zvládať teroristické štruktúry, ani zo strany ľavicových extrémistov, ani zo strany pravicových extrémistov.
Ďalšou príčinou je aj to, že predbežný koniec právneho vyrovnania s trestnými činmi NSU nastal v dobe poznačenej množstvom nových spoločenských výziev. Za tie sa považujú najmä utečenecká kríza, spolužitie s moslimami a v neposlednom rade rastúci počet ľudí s nedostatočnými príjmami. Podľa štatistiky si dnes Nemci môžu užívať nebývalý blahobyt. Práve preto však na skutočné i zdanlivé narušenia verejnej bezpečnosti a poriadku reagujú nadpriemerne citlivo.
Najdôležitejší záver celého diania okolo NSU je ten, že nedeľné príhovory o nevyhnutnosti neustáleho spoločenského vyrovnávania sa s nacizmom na ochranu demokratickej spoločnosti pred hrozbami nielen zo strany pravicových extrémistov jednoducho nestačia.
To, že mohla NSU vôbec existovať, bolo z väčšej časti spôsobené ignorovaním jednoznačných upozornení na ideovú náplň skupiny zo strany zodpovedných úradníkov. Tí dlhé roky vychádzali z toho, že vraždy súvisia aj s konfliktmi medzi tureckými klanmi. Pritom sa v prípade mŕtvych bez výnimky hovorilo ako o bezúhonných občanoch, ktorí sa úspešne integrovali do nemeckej spoločnosti. Aj pre takéto podozrenia pozostalí nevedia akceptovať nedávny rozsudok prvej inštancie.
Predbežné právne uzatvorenie teda môže poslúžiť debatám o príčinách xenofóbie na úradoch. Sudcovia však môžu dať iba podnet na zamyslenie, viesť skutočné diskusie o spoločenskom stave a jeho príčinách je na iných.