Plán a trh za socializmu

20.08.2018 12:00

Kľúčovou postavou ekonomických reforiem na konci päťdesiatych a v šesťdesiatych rokoch minulého storočia bol český ekonóm Ota Šik (1919 – 2004). Spočiatku propagoval princípy direktívneho plánovania národného hospodárstva podľa vzoru sovietskych ekonómov. Jeho názory sa však postupne menili.

Od roku 1961 pôsobil ako riaditeľ Ekonomického ústavu Československej akadémie vied. V ďalšom roku sa stal členom Ústredného výboru KSČ a od roku 1964 riadil štátnu a stranícku komisiu pre hospodárske reformy. V apríli 1968 sa na základe návrhu Alexandra Dubčeka stal podpredsedom vlády a koordinátorom ekonomických reforiem.

Šikovým kľúčovým dielom je monografia Plán a trh za socializmu, ktorá mala tri vydania z rokov 1964, 1965, keď vyšla pod názvom K problematike socialistických tovarových vzťahov, a roku 1968. Prvú verziu knihy spracovával v rokoch 1958 až 1963. Ako sám napísal, jej základnou myšlienkou bolo, aby sa v ekonomike využívali skutočné tovarové a peňažné vzťahy. Tvrdil, že „je potrebné, aby sme skončili s metafyzikou uzavretých a absolútnych predstáv o socialistickej ekonomike“.

Šikova reforma sa nemohla skončiť úspešne. Socialistická ekonomika mala totiž monopolistický charakter, s konkurenciou medzi firmami sa nepočítalo.

Čím doplnil predstavy o ďalšom fungovaní socialistickej ekonomiky Ota Šik? Jeho reforma mala zaviesť do socialistického hospodárstva nové prvky, ako sú trhové vzťahy, cenová prestavba či autonómia podniku. Prvý návrh reformného procesu zverejnil 18. marca 1964 v dokumente Zásady novej sústavy plánovitého riadenia. Identifikovali sa v ňom najväčšie problémy, ktorými trpela direktívne plánovaná ekonomika. Išlo najmä o vyčerpanie zdrojov spôsobené extenzívnym spôsobom výroby a byrokraticko-administratívnym riadením ekonomiky.

Nový systém využívajúci trhové vzťahy, ako sú napríklad ceny, podnikanie a materiálne stimuly, mal tieto problémy prekonať. Fixné ceny stanovené centrálnym plánovačom sú jedným zo základných znakov socialistickej ekonomiky. To sa malo zmeniť. Ceny sa mali nanovo chápať ako nástroj pôsobiaci na výrobcu a odrážajúci spotrebiteľský do­pyt.

Zavedenie cenového systému malo prekonať existujúci nesúlad medzi ponukou a dopytom. V rámci reformy tak malo dôjsť k presadeniu troch typov cien: fixných, prahových a voľných. Fixné sa mali používať pre oblasť surovín a energií, a to predovšetkým pre ich masovú spotrebu. Limitná cena mala zaviesť špecifické hranice, medzi ktorými by sa cena mohla pohybovať voľne. To malo platiť najmä pre priemyselné produkty. Voľné ceny sa mali týkať zostávajúceho tovaru.

Tento návrh cenového systému vedie k záveru, že väčšina cien mala byť stanovená trhom. Nie je to pravda. Reforma predpokladala, že ceny budú len klesať. Vtedajší ekonómovia sa báli ich rastu. Nevedeli si predstaviť, že ceny sú vzájomnou interakciou na úrovni celej spoločnosti či všetkých jednotlivcov.

Prvkami Šikovej reformy bola zmena postavenia podnikov v ekonomike plánovacieho systému. Mali byť viac samostatné a mal sa zmenšiť počet nariadení pre podniky. Plán by však ďalej existoval. Malo dôjsť iba k zmene jeho tvorby – na vedeckom základe. Mal byť tiež založený na návrhoch jednotlivých podnikov a potom harmonizovaný centrálnym úradom s celospoločenským plánom.

Šik tvrdil, že dôvodom existencie plánovacieho úradu bola „slepota“ socialistických podnikov. Tento centrálny úrad nebol v lepšej pozícii ako podnik. Systém cien a plánovania však nepredpokladal klasický cieľ trhovej ekonomiky, ktorým ja maximalizácia zisku podniku. Tá bola za socializmu „ukradnutou nadhodnotou“.

Reforma predpokladala, že existuje niečo také ako vopred daná trhová štruktúra a plánovací úrad pomôže, aby sa do tejto štruktúry trafili. Trhová štruktúra je však daná správaním sa oboch strán trhového mechanizmu, teda tých, čo vyrábajú a ponúkajú, a tých, čo kupujú a spotrebovávajú. Trafenie sa do štruktúry trhu je vždy pokus a omyl. Nikdy mu nepomôže centrálna plánovacia inštitúcia.

Šikova reforma sa nemohla skončiť úspešne z viacerých dôvodov. Prvým bolo to, že socialistická ekonomika mala monopolistický charakter. V ekonomike, v ktorej funguje trhový mechanizmus, musí byť konkurencia medzi firmami. To znamená, že by mali existovať aj iné ako monopolné podniky. Reforma však vôbec nepredpokladala, že by do odvetví vstupovali iné výrobné subjekty.

Predstavený cenový mechanizmus bol veľmi strnulý. Pri fungovaní trhového mechanizmu by mali byť pružné ceny. Základom reformy však bolo nahradenie plánom riadenej ekonomiky socialistickou, o niečo menej plánovanou ekonomikou.

Podstata trhovej ekonomiky spočíva v tom, že cenový systém je systémom prenosu informácií od podniku k spotrebiteľovi a naopak. Ak by aj existovalo niekoľko akože konkurujúcich si firiem, prenos údajov od spotrebiteľa k podniku by sa vždy skončil pri štátnom centrálnom plánovacom úrade. Alebo ináč povedané, pri jednom vlastníkovi – štáte. Bola by to konkurencia sama so sebou. A to je nezmysel.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#trhové vzťahy #plánovací úrad #Ota Šik #ekonomické roformy
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
34,99
Rozeta

Rozeta

24,99
Sweet farebné alstromérie

Sweet farebné alstromérie

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk