Škaredým káčatkom výstupov výskumných agentúr sú prieskumy, ktoré hľadajú odpoveď na to, do akej miery veríme politikom. Hoci pre väčšinu z nás je dôvera v nich nezaujímavá, môže slúžiť ako lakmusový papierik vývoja nálad v spoločnosti.
Na vrchole rebríčkov
Od prezidentských volieb v roku 2014 platilo, že sa na prvých miestach umiestňovali práve ich finalisti: Andrej Kiska a Robert Fico. Politici, ktorí reprezentujú odlišné pohľady na slovenskú politiku a jej budúcnosť. Nasledovaní boli dvojicou Richard Sulík a Béla Bugár, ku ktorým sa po voľbách 2016 pridal Andrej Danko. Časy sa menia a s nimi i funkcie a nálady v spoločnosti. Fico je už iba predseda strany a poslanec, čo mu s detskou radosťou pripomínajú jeho oponenti, a minulosťou sú už aj jeho popredné priečky v rebríčkoch popularity.
Vražda novinára Jána Kuciaka spolu s oživením protestov a občianskej spoločnosti znamenali pád popularity dlhoročného premiéra a na jeho miesto iba posunuli „novú“ tvár Smeru a vlády Petra Pellegriniho. V očiach verejnosti je tak najdôveryhodnejším (podľa výskumu agentúry Ako) politikom Kiska, za ním sú Pellegrini a Bugár. Občania primárne veria tým, ktorí zastávajú významné ústavné funkcie, resp. dlhodobo pôsobia v politike.
Prehliadaná nedôvera v politikov a paradoxne zotrvačná viera v politické „celebrity“ sú javmi, ktoré charakterizujú spoločnosť, ktorej chýba adekvátna výchova k demokracii.
Ľudia neveria ani stranám
Najzaujímavejším zistením z dlhodobých výskumov dôvery je, že politikom neveríme. V septembri 2018 mali len dvaja z nich kladný pomer medzi dôverou a nedôverou. Kiska (62 % k 35 %) a Pellegrini (48 : 45). Tesne negatívne výsledky mal Bugár (45 : 51).
Naopak, medzi najnedôveryhodnejšími „kraľujú“ Marián Kotleba (17 : 78), Fico (27 : 70) a Igor Matovič (32 : 63). Zaujímavosťou je, že hoci predseda KDH Alojz Hlina nedisponuje vysokou mierou dôveryhodnosti (iba 24 %), veľká časť respondentov (30 %) sa nevedela k nemu vyjadriť. Tak platí, že spolu s ostatnými predsedami strán patrí k politikom, ktorým nedôverujeme.
Výsledok možno nikoho neprekvapí, keďže spoločenská dôvera v politické strany je rovnako dramaticky nízka. Navzdory tomu by sme práve v tomto smere mali zbystriť našu pozornosť. Spoločenské prejavy (najmä v období pred komunálnymi a prezidentskými voľbami), ktoré stigmatizujú politické strany a snažia sa ich fakticky vytlačiť z politiky, sú veľmi nebezpečné a môžu v konečnom dôsledku ohroziť prežitie zastupiteľskej demokracie, ktorej významným pilierom sú práve politické strany.
To by si mali uvedomiť aj predsedovia strán! Namiesto teatrálnosti a často bezobsažnej politike, by už konečne mali dbať na politickú a spoločenskú zodpovednosť. Málokto si uvedomuje, že na Slovensku nemáme politickú stranu, ktorá by nebola rodinnou firmou či agentúrou záujmových skupín.
Kam sa podeli ženy?
Dlhodobo porazenými v ratingu dôveryhodnosti sú slovenské političky. Až na krátke obdobie popularity Ivety Radičovej, ktorá vyplývala z jej funkcie, sa za dvadsaťpäť rokov existencie Slovenskej republiky žiadna z nich nedostala medzi TOP 5 najdôveryhodnejších politikov.
Vidíme to na výsledkoch výskumu agentúry Focus z januára 2018. Len jedna z političiek sa dostala do prvej desiatky a prekročila 5-percentnú hranicu dôveryhodnosti. Najväčšiu mieru dôvery požíva Veronika Remišová (7,6 %), okrem nej respondenti verili ešte Lucii Ďuriš Nicholsonovej (2,6) a Lucii Žitňanskej (1,6). Nízka miera dôvery prekvapuje najmä pri podpredsedníčke NR SR, ktorá zastáva najvyššiu ústavnú funkciu spomedzi žien.
Toto by malo byť mementom pre slovenské političky, ktoré sa viac venujú odhaľovaniu káuz – suplovaniu úloh vyšetrovateľov, než reálnej politike. Z výskumov vyplýva, že občania očakávajú od politikov, političiek a politických strán niečo iné.
Čaro „dôveryhodného“ loptoša?
Najväčším prekvapením januárového prieskumu bolo pretrvávajúce čaro Roberta Kaliňáka, najväčšieho „loptoša“ Ficovej vlády. Napriek pokusom zbaviť ho ministerského kresla, vražde novinára Kuciaka a faktu, že jeho odvolanie bolo kľúčovou podmienkou protestov, bol stále jedným z najdôveryhodnejších politikov (9,2 %) a druhým v poradí politikov Smeru, keďže sa umiestnil pred Miroslavom Lajčákom (8,6), Petrom Pellegrinim (3,7) a Marekom Maďaričom (1,4).
Prehliadaná nedôvera v politikov a paradoxne zotrvačná viera v politické „celebrity“, ktoré opakovane morálne zlyhávajú, sú javmi, ktoré charakterizujú spoločnosť, ktorej chýba adekvátna výchova k demokracii. Bez správneho poznania a pochopenia politiky len sťažka vybudujeme fungujúcu občiansku spoločnosť.