Mýtus neudržateľných penzií

Parlament čoskoro rozhodne, či Ústava SR bude občanom garantovať dôchodkový vek. Kritici tvrdia, že to spôsobí znižovanie penzií, lebo systém sa vraj stane neudržateľným. V skutočnosti ide o ďalší mýtus.

18.10.2018 14:00
debata (7)

V roku 2004 hospodárila Sociálna poisťovňa s prebytkom v prepočte takmer 90 miliónov eur. Dôchodkový fond síce bol v mínuse, ale reálne išlo iba o vnútornú matematiku poisťovne, ktorou sa menej peňazí v jednom fonde vyváži prebytkom v druhom. Ľudia sa predsa nezaujímajú, z akých položiek pozostáva ich sociálne poistenie, dôležitá je pre nich celková suma, ktorú si do Sociálnej poisťovne posielajú. Takže prebytkové hospodárenie poisťovne v roku 2004 dokonca teoreticky umožňovalo vyplácať vyššie penzie.

Už o rok neskôr sa situácia zásadne zmenila a poisťovňa skončila v mínuse bezmála 250 miliónov eur. Spôsobil to prudký prepad fondu dôchodkového poistenia, ktorého príjmy poklesli o 300 miliónov. Nie v dôsledku zníženia dôchodkového veku ani demografickej katastrofy, no zavedením tzv. druhého piliera. Aj v ďalších rokoch a vlastne až dodnes musí každý, kto platí dane (spotrebné či DPH), hoci len pri nákupe v obchode financovať slušné príjmy skromných dôchodkových spoločností a životných poisťovní, ktoré parazitujú na penzijnom systéme.

Presadzovanie dôchodkového stropu je prejavom nielen sociálnej solidarity, ale aj spoločenskej a štátnickej zodpovednosti.

Napriek tomu sa hospodárenie Sociálnej poisťovne vyvíja rozlične. V roku 2006 jej chýbalo vyše 800 miliónov, v roku 2009 dokonca viac ako 2,1 miliardy, aby v nasledujúcom roku klesol schodok na 900 miliónov eur. Ale príjmy z dôchodkového poistenia kontinuálne rastú. V roku 2004 a 2005 dosiahli takmer 3 miliardy, v krízovom roku 2009 3,8 miliardy, pred troma rokmi 5,3 a vlani už vyše 5 a pol miliardy. V tomto roku to iba za prvých šesť mesiacov predstavuje takmer 3 miliardy. Lenže zároveň stúpa aj suma, ktorú Sociálna poisťovňa presúva do druhého piliera. V roku 2015 to bolo 400 miliónov, vlani vyše pol miliardy a v prvom polroku 2018 už 324 miliónov eur.

Vyrovnaný rozpočet Sociálnej poisťovne na rok 2020 dokazuje, že jej hospodárenie je udržateľné a dokonca sa môže zlepšovať, hoci počet starobných dôchodcov za posledných desať rokov narástol takmer o 159-tisíc (na vyše milióna) a priemerná suma vyplateného dôchodku sa zvýšila o 135 eur (na 443 eur). Príčina je jasná: príjmy poisťovne rastú rýchlejšie ako jej výdavky. Namiesto škrtania výdavkov sa teda treba sústrediť na zvyšovanie príjmov a určenie stropu dôchodkového veku neohrozí udržateľnosť penzijného systému.

Riešením pritom nemusí byť zvyšovanie „odvodov“, aspoň nie pre priemerne a horšie zarábajúcich, veď ani teraz sa poistné nezvyšuje. Efektívnejšie je udržanie vysokej miery zamestnanosti, a najmä sústavný tlak na udržateľný rast platov. Treba dosiahnuť, aby sa hodnoty vytvorené v hospodárstve rozdeľovali spravodlivejšie medzi kapitálom a prácou, aby zbytočne neodtekali miliardy zo Slovenska, aby sa najmä veľké zahraničné korporácie správali zodpovednejšie ku krajine, v ktorej vytvárajú zisky.

Už dlhší čas na to upozorňujú aj medzinárodné ekonomické organizácie a z viacerých štátov poznáme i reálne opatrenia. Nie je možné napríklad akceptovať, že firmy u nás zaplatia na daniach z príjmov menej ako ich zamestnanci. Navyše OECD nedávno upozornila, že pracujúci na Slovensku odchádzajú do penzie v horšom zdravotnom stave než v ktoromkoľvek inom členskom štáte a priemerný vek dožitia v zdraví je u nás najnižší.

Rozsah využívania predčasnej penzie napriek výraznej penalizácii v podobe doživotne zníženého dôchodku je ďalším dôkazom, že u nás mnoho ľudí vo veku nad 60 rokov jednoducho nevládze pracovať. Nie v takom tempe, ako to od nich firmy požadujú, nie toľko hodín denne. Počet pracujúcich dôchodcov síce rastie, no častejšie robia na dohody alebo čiastočné úväzky.

Vo vyššom veku nám výrazne narastá chorobnosť aj invalidita. Neobmedzený rast dôchodkového veku tieto problémy iba znásobí a hoci ušetríme na penziách, viac nás bude stáť zdravotníctvo a sociálna opatera. To nie je teória o budúcnosti, ale dnešná prax. Zatiaľ čo v roku 2012 dal štát na sociálne služby 30 miliónov eur, v budúcom roku to bude takmer 150 miliónov. A výdavky samosprávnych krajov sa iba za posledné štyri roky zvýšili z necelých 200 na vyše 241 miliónov. Presadzovanie dôchodkového stropu je teda prejavom nielen sociálnej solidarity, no aj spoločenskej a štátnickej zodpovednosti.

Samozrejme, že ho musia sprevádzať ďalšie opatrenia. Mnohé už vláda realizuje, čo sa prejavuje aj znižovaním schodku verejných financií.

Zabezpečiť spravodlivé rozdeľovanie hospodárskych ziskov a zastaviť straty dôchodkových príjmov v pahltných súkromných fondoch a poisťovniach je správnou cestou k udržateľnosti penzijného systému. A nie naháňať ľudí za fabrické pásy tak dlho, že sa zaslúženého odpočinku ani nedožijú.

© Autorské práva vyhradené

7 debata chyba
Viac na túto tému: #Sociálna poisťovňa #OECD #dôchodkový vek