Predbežne poslednú porážku CDU zažila v nedeľu v Hesensku, kde síce bude aj naďalej najsilnejšou politickou silou, ale stratila v porovnaní s predchádzajúcimi voľbami viac ako jedenásť percent. Ide teda o najvyššiu stratu podpory voličov medzi tradičnými stranami.
Bolo by však povrchné vysvetľovať Merkelovej ústup z partajnej špičky výlučne na základe volebných výsledkov. Kancelárka ovplyvňovala politiku konzervatívcov takmer presne na deň tridsať rokov a to najprv ako generálna tajomníčka CDU a od roku 2000 ako jej predsedníčka. Nielen v rámci CDU bola fenoménom v tom, že sa dokázala zmocniť vedenia najväčšej strany v Nemecku ako žena a posunúť ju smerom k ľavicovému táboru.
Konzervatívci budú asi profitovať z Merkelovej rozhodnutia preto, že odchádza osobnosť, ktorá je nielen pre súperov, ale aj pre mnohých voličov synonymom politických chýb veľkej koalície.
CDU mala v priebehu pol storočia piatich predsedov. Pritom Merkelovej predchodcovia abdikovali bez výnimky buď preto, že prehrali voľby, alebo preto, že ich už vopred vybrali na čelo strany ako prechodné riešenie. Dnešná kancelárka, ktorá sa dostala ku kormidlu CDU tým, že tradičné sily v strane prekvapivo zbavila moci, sa zrejme poučila z vlastných skúseností.
Vzdala sa nároku na funkciu predsedníčky strany v čase, keď sa CDU nachádza síce v napätej situácii, ale na rozdiel od sociálnych demokratov ešte nie na pokraji priepasti. Teda bude môcť odovzdať moc zrelému kandidátovi podľa svojho výberu. Pritom je otvoreným tajomstvom, že Merkelová si obzvlášť váži generálnu tajomníčku Annegret Kramp-Karrenbauerovú.
Merkelová rada označovala svoje pôsobenie za politiku bez alternatív. To sa asi vzťahovalo aj na ľudí, ktorých si zvolila pre spoluprácu. Preto vznikol dojem, že „večná kancelárka“ nemala chuť vychovať ďalšiu generáciu konzervatívcov. To však nie je pravda. Najmladší poslanec v Spolkovom sneme s vlastným volebným obvodom pochádza práve z radov CDU a Merkelovej zástupcovia na čele strany sú okrem jedného pomerne mladí, zaoberajú sa bez výnimky perspektívnymi témami.
Konzervatívci pravdepodobne budú profitovať z Merkelovej rozhodnutia preto, že odchádza osobnosť, ktorá je nielen pre súperov, ale aj pre mnohých voličov synonymom politických chýb veľkej koalície (CDU/CSU a SPD). To, že jej stranícki druhovia sa v minulosti nevedeli profilovať pri kancelárke bez alternatív, môže teraz mnohým otvoriť šancu na to, aby vystupovali ako nové tváre CDU.
Všetko však závisí od toho, v akej miere budú vedieť rozvíjať skutočné spoločenské vízie a tým oživovať neobľúbenú čierno-červenú koalíciu v Berlíne. Okrem toho musia všetci partneri z vlády bezpodmienečne nájsť spoločnú cestu k novému začiatku. Pritom Merkelovej rozhodnutie môže byť iba prvým krokom. Odteraz majú ostatní v koalícii za úlohu dokázať, že tradičné strany sú ešte stále najvhodnejším riešením pre Nemecko, pokiaľ chcú zostať pri moci.
Otázka znie, či a kedy bude SPD schopná znovu posilniť svoje rady. Jej imidž sa v poslednom čase tak zhoršil, že ju v rámci volieb vnímajú ako strana s najväčšou stratou hlasov, hoci to nie je pravda. Na tom spočíva svojrázna stálosť veľkej koalície.
Určite ide o neobľúbený politický zlepenec. Pre zúfalých sociálnych demokratov je to však priestor, kde môžu ešte konať bez strach z toho, že sa čoskoro nájdu vo sfére politickej bezvýznamnosti.