Boj proti plastom vo finále

Dlhé roky prebieha diskusia o tom, ako bojovať proti pribúdajúcemu plastovému odpadu, ktorý vzniká v dôsledku intenzívnej priemyselnej produkcie. Zároveň ho však v obrovských množstvách produkujú aj ľudia v domácnostiach. Zatiaľ čo inde vo svete sa o tomto probléme len rozpráva bez reálnych výsledkov, Európania ukázali, že proti plastom mienia bojovať konkrétnymi opatreniami.

07.11.2018 12:00
debata

Nedávno schválil Európsky parlament návrh smernice Európskej komisie o znižovaní vplyvu určitých plastových výrobkov na životné prostredie. Za návrh hlasovalo až 571 europoslancov, proti bolo len 53 a zvyšných 34 sa hlasovania zdržalo. Zakazuje sa predaj desiatich skupín plastových výrobkov na jedno použitie, napríklad vrecúška, taniere, príbory, slamky či balóniky. Do tohto zoznamu zapracovali dodatočne europoslanci aj produkty z oxodegradova­teľných plastov a obaly rýchleho občerstvenia vyrobené z expandovaného polystyrénu. Rovnako sa bude celoúniový zákaz vzťahovať i na plastové príslušenstvo pri rybárčení. Tieto výrobky pritom vytvárajú vyše 70 percent morského odpadu.

Medicínska veda varuje, že sa prítomnosť mikroskopických plastov v ľudskom organizme podieľa na vzniku nádorových i ďalších ochorení.

V zmysle smernice bude predaj týchto výrobkov zakázaný na trhu Európskej únie od januára 2021. V prípade plastových produktov, pri ktorých neexistuje alternatíva, stanovuje členským krajinám znížiť ich výrobu do roku 2025 aspoň o štvrtinu. Ide o nádoby na zeleninu, ovocie či zmrzlinu alebo o škatule na jednorazové uskladnenie rýchleho občerstvenia. Výrazný podiel na objeme vzniknutého odpadu majú aj nápojové fľaše. Smernica stanovila, že sa budú zbierať oddelene. Cieľom je, aby do roku 2025 až 90 percent z nich išlo na recykláciu.

Viac ako štvrtinu kumulovaného odpadu na európskych plážach a v riekach tvoria zariadenia a nástroje používané pri rybolove. Preto sa smernica vzťahuje aj na tento sortiment. V jej zmysle bude povinnosťou členských krajín zabezpečiť, aby sa aspoň polovica stratených alebo zámerne vyhodených rybolovných nástrojov obsahujúcich plasty zozbierala a z nich aspoň 15 percent išlo do roku 2025 na recykláciu.

Nové pravidlá EÚ sa týkajú aj odpadu z tabakových výrobkov, osobitne cigaretových filtrov z plastu. Do roku 2025 sa ich produkcia zníži o 50 a do roku 2030 až o 80 percent. Výskumy totiž preukázali, že jeden odhodený cigaretový ohorok znečistí od 5 až do 10 hektolitrov vody. Trvá pritom 10 až 12 rokov, kým sa rozloží v pôde. Dnes tvoria takéto filtre z tabakových produktov druhú najväčšiu položku medzi jednorazovými plastovými výrobkami, ktoré sa najviac podieľajú na vzniknutom morskom odpade.

Dôležité je tiež zdôrazniť, že cieľom prijatého dokumentu je preniesť zodpovednosť za zber, prepravu a recykláciu plastového sortimentu na jeho producentov. Nie teda štátna administratíva či verejné organizácie, ale priamo výrobcovia budú znášať náklady a prispievať z vlastného rozpočtu na naplnenie environmentálnych cieľov európskej smernice.

Pokým však nadobudne účinnosť, čaká ju ešte dlhá cesta. Teraz sa musia dohodnúť zástupcovia členských krajín na úrovni Rady Európskej únie na spoločnej vyjednávacej pozícii voči europarlamentu. V posledných mesiacoch sa diskusia v rade zasekla. Potom sa začnú rokovania medzi týmito dvoma legislatívnymi inštitúciami na konečnom znení nových pravidiel EÚ. Zatiaľ je teda predčasné hovoriť, kedy sa začne nová celoeurópska stratégia boja proti plastovému odpadu aplikovať v praxi. Európska komisia v každom prípade navrhuje, aby boli všetky plastové obaly na trhu únie do roku 2030 recyklova­teľné.

Názory na to, či treba a čo všetko, najmä rýchlo plastové výrobky, recyklovať, sa medzi ľuďmi aj odborníkmi na túto tému rôznia. Je však v spoločnom záujme chrániť životné prostredie a v konečnom dôsledku aj naše ľudské zdravie. V dôsledku extrémne pomalého rozkladu morského odpadu tony plastu plávajú v moriach i riekach a kopia sa na plážach i v lesoch po celom starom kontinente.

Jeho zvyšky sa dostávajú do tiel živočíchov a z nich konzumáciou do tráviaceho a krvného systému človeka. Vedci preukázali existenciu mikroskopických plastov v ľudskej stolici. Medicínska veda už dávno varuje, že sa ich prítomnosť v ľudskom organizme podieľa na vzniku nádorových i ďalších ochorení.

Mnohí sa pýtajú, prečo je EÚ taká iniciatívna, keď zvyšok sveta nevenuje tomuto problému ani zďaleka takúto pozornosť. Áno, koordinovaný postup všetkých štátov je potrebný, inak sa opatrenia minú účinku a naša planéta sa bude ďalej znečisťovať haldami odpadov bez ohľadu na to, aké opatrenia prijmeme v Európe. No niekto začať musí.

Aj v iných environmentálnych oblastiach, ako je napríklad obmedzovanie produkcie emisií oxidu uhličitého či zákaz používania rozličných chemicky upravovaných potravín, sa stala EÚ inšpiráciou pre ostatné krajiny sveta. Buďme hrdí na naše líderstvo.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #recyklácia #plasty #mikroplasty #smernica EÚ o znižovaní vplyvu plastov