Analýza a video: Víťazstvo 'strany nestraníkov'

12.11.2018 06:00

Hoci v celoslovenskom rámci volebná účasť prekonala úroveň spred štyroch rokov iba o necelé štyri desatiny percenta a dosiahla 48,67 percenta, mobilizácia voličov bola výraznejšia v miestach, kde bola požiadavka na zmenu veľmi silná.

Príkladom je Bratislava, kde volebná účasť dosiahla 40,67 percenta, kým v roku 2014 to bolo iba 33,79 percenta. Výsledky potvrdzujú trendy z minuloročných krajských volieb, napr. relatívnu slabosť nových strán mimo Bratislavy. Hoci Progresívne Slovensko a strana Spolu uspeli s podporou kandidáta na post bratislavského primátora, mimo väčších miest sa zatiaľ neuplatnili. Zaradenie sa na spoločnú kandidátku s pravicovou opozíciou sa neukázalo ako šťastné, pretože tým stratili svoju identitu. Razantný vstup Matúša Valla do politiky však vytvára pre obe strany šancu vymedziť sa nielen voči Smeru-SD, ale aj voči tradičnej pravici, čo je podmienka úspechu v parlamentných voľbách. Voľba M. Valla bola sprevádzaná veľkými očakávaniami a nadšením. To však môže byť dvojsečnou zbraňou, keďže sa ľahko môže dostaviť sklamanie a do riadneho termínu parlamentných volieb zostáva ešte viac ako rok.

O úspechu nemôže hovoriť ani Sme rodina Borisa Kollára. Hoci Ľudová strana Naše Slovensko vo voľbách „zhorela“, nie je dôvod na oslavu. Jej regionálni aktivisti síce väčšinou vzbudzujú zmes odporu, nechuti a ľútosti, ale ťažiskom straníckej agendy sú celoštátne témy. Preto by sme v tomto prípade nemali preháňať s optimizmom.

Výsledky volieb potvrdzujú postupné slabnutie Smeru-SD, ktorý však z hľadiska počtu starostov a poslancov zostáva dominantným subjektom politickej scény. Pokles z 29,11 % starostov a primátorov, zvolených na samostatnej kandidátke v roku 2014, na 20,38 % o štyri roky neskôr, resp. pokles poslancov zo samostatnej kandidátky z 24,68 percenta v roku 2014 na 17,88 % v roku 2018 je skutočne výrazný. Ak pripočítame poslancov, ktorí vystupovali na kandidátkach za účasti Smeru, ich podiel stúpa mierne nad 20 %, čo zodpovedá súčasnej volebnej podpore Smeru na celoštátnej úrovni. Túto úroveň však Smer na komunálnej úrovni dosiahol iba vďaka spolupráci s ďalšími subjektmi, najmä so Slovenskou národnou stranou.

Smer sa prakticky vytratil z krajských miest. Jeho otvorení nominanti v Košiciach, Prešove a Nitre neuspeli. Iba v Banskej Bystrici sa udržal s podporou Smeru doterajší primátor Ján Nosko. Trenčín je odlišný prípad, tam Smer jednoducho podporil úspešného Richarda Rybníčka. Ten má blízko ku konzervatívcom a za svoje doterajšie úspechy nevďačí Smeru. Sociálni demokrati si udržali pozície iba v menších mestách, na úrovni okresných centier a malých obcí. Osobitne bolestivá musí byť strata primátorského kresla v Humennom, teda v regióne, kde by z hľadiska jeho tradícií i štrukturálnych problémov mala ľavica vyhrávať automaticky. Neúspech Smeru v krajských mestách je výsledkom viacerých faktorov – únavy voličov z viac než desaťročnej dominancie strany, personálnej krízy a straty kontaktu s realitou, ako napr. pri nominácii Jany Vaľovej v Humennom.

Neúspech Smeru nie je úspechom spojenej pravicovej opozície. Nezískala napr. primátora v údajne „modrej“ Bratislave, ale okrem Prešova a Košíc ani v iných krajských mestách. Vallo, ktorého environmentálna a prosociálna agenda určite nie je pravicová, „modrý“ mýtus rozbil. Je pritom súčasťou propagandy pravicových síl i lacnou výhovorkou, zakrývajúcou zlyhania Smeru. Napokon pred Vallom túto legendu rozbil už Ftáčnik a župan Vladimír Bajan, keď uspeli aj s podporou Smeru. Neuspeli ani dlhoroční predstavitelia Smeru v Bratislave ako Martin Borguľa či Peter Hanulík a nepomohlo im, že vystupovali ako „nezávislí“. Tento trend nie je pre Smer-SD dôvodom na optimizmus z hľadiska parlamentných volieb, keďže v nich čoraz väčšmi rozhodujú postoje urbánneho voličstva.

Neúspech Smeru nie je úspechom spojenej pravicovej opozície. Tá nezískala napr. primátora v údajne „modrej“ Bratislave, ale okrem Prešova a Košíc ani v iných krajských mestách.

Oproti roku 2014 sa zvýšila podpora nezávislých kandidátov, čo je výsledkom únavy voličov z doterajších strán, ale aj snahou niekdajších straníckych politikov o „premaľovanie“ firmy vzhľadom na negatívny postoj voličov k stranám ako k inštitúciám. Politické strany však naďalej zostávajú najtransparen­tnejším mechanizmom realizácie politickej vôle a verejnej kontroly mocných. Bez nich sme po voľbách neraz prekvapení, ako „nezávisle“ postupujú viacerí kandidáti v zastupiteľstvách. Neformálne väzby medzi „nezávislými“ kandidátmi a poslancami sú pritom menej transparentné ako stranícke štruktúry.

Rast finančných nákladov na kampaň, reklamný smog väčšinou s prázdnym obsahom sprevádzal priam rakovinový nárast negatívnej kampane. Tá je síce štandardnou súčasťou politiky, kým však nepresiahne hranice férovej volebnej súťaže. Dezinformácie s cieľom poškodiť protikandidáta, falošné profily na sociálnych sieťach, anonymné webové portály sa však zrejme stávajú štandardnou súčasťou politiky na komunálnej úrovni dokonca viac než na úrovni celoštátnej, kde je možné podobné kroky odkontrolovať oveľa ľahšie. To, ako aj antistranícky populizmus zo strany médií, má na kvalitu demokracie na lokálnej i regionálnej úrovni predovšetkým zhubný vplyv.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Smer #opozícia #komunálne voľby
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku