Čo po zálohovaní PET fliaš?

PET fľaše budú čoskoro zo zákona zálohované. Envirorezort už pripravuje legislatívnu novelu. Dovŕši sa tak niekoľkoročné úsilie o riešenie tohto problému.

17.11.2018 08:00
debata (13)

Pripravovatelia zákona a jeho podporovatelia si od zálohovania sľubujú zníženie nežiaduceho odpadu. Predpokladajú, že v porovnaní so súčasnosťou sa podarí vyzbierať až 90 percent všetkých PET (nápojových) fliaš uvedených na trh. Teraz sa podľa envirorezortu podarí vytriediť len približne 60 percent. Myšlienka ich zálohovania nie je nová. Uvažovalo sa o tom už v roku 2002, keď sa prijímal zákon o obaloch.

Uzákonenie zálohovania „petiek“ je jedna vec, ale treba vedieť, čo ďalej. Teda okrem A musíme povedať aj B. Aký bude mať tento legislatívny akt vplyv na občanov, obchod či samotný separovaný zber odpadov v zmysle zákona o odpadoch č. 79/2015. Prijatiu novely by však mala predchádzať široká diskusia, aby sa vysvetlili a doriešili všetky otázky a nové problémy, ktoré uzákonené zálohovanie môže priniesť. Podľa informácií z ministerstva životného prostredia sa uvažuje o zálohe 12 centov za fľašu. Ale za aký objem? Bude záloha paušálna na všetky fľaše, alebo sa bude určovať podľa ich objemu?

V súvislosti so zálohovaním PET fliaš, ich zhodnotením a opätovným využitím sa objavujú, žiaľ, časté aj zavádzajúce informácie.

Zálohy budú musieť vyberať všetci predajcovia nápojov, ale kto bude povinný fľaše odoberať a vracať zálohu? Podobne ako v prípade pivových fliaš obchod odoberie iba tie, ktoré predáva? A čo s fľašami zakúpenými pri rozličných stánkových predajoch? Komu sa vrátia, keď sa akcia skončí? V akej forme sa budú môcť vracať – stlačené, nestlačené, s vrchnákmi či bez nich? Budú mať predajcovia dostatočné skladové priestory na odobrané „petky“? Kto bude tento odpad odoberať a ďalej predávať na recykláciu (a získavať zisk)? Aké budú finančné toky a kto bude „hospodárom“ vybratých záloh? Výrobca nápojov či predajca?

Otázok iste dosť, ale v praxi ich bude určite ešte viac. V otázke financií ministerstvo uvažuje o vytvorení zúčtovacieho, klíringového centra (štátne, súkromné?). Ani táto myšlienka nie je nová. Má to asi byť určitá forma „banky“, ktorá by spravovala vyzbierané zálohy s následným uhrádzaním zálohových vratiek.

Táto „banka“ bude disponovať nemalým objemom peňazí a určite i nemalým objemom zostatkových, nevyplatených záloh. Kým sa dosiahne ten žiaduci stav 90-percentnej návratnosti fliaš, minimálne 10 až 50 percent vybraných záloh zostane v zúčtovacom centre. Treba tiež vyrieši, ako sa naloží s týmito prostriedkami, na čo sa využijú a kto o tom bude rozhodovať.

V súvislosti so zálohovaním PET fliaš, ich zhodnotením a opätovným využitím sa objavujú, žiaľ, časté i zavádzajúce informácie. Ak sa hovorí o opätovnom plnení vrátených fliaš, treba si uvedomiť viac faktorov. Po prijatí zákona o obaloch v roku 2002 výrobcovia obalov a nápojov v zmysle vtedajšej legislatívy znižovali (hmotnostný) objem používaných obalov masívnym stenčovanímich stien. Súčasné tenkostenné, pokrčené fľaše by sa už len ťažko dali čistiť a znovu plniť.

Snaha o opakovane použiteľné fľaše by zákonite viedla k návratu k tým hrubostenným, s nárastom hmotnosti použité. Navyše nie každá recyklácia umožní vyrobiť zdravotne neškodný fľaškový typ PET. Ani recyklovať sa nedá donekonečna. Je to termický proces a každou recykláciou sa vlastnosti materiálu zhoršujú.

Nie je jasné ani to, ako sa výpadok PET fliaš z dôvodu zálohovania prejaví na bilancii a ekonomike triedeného zberu a na poplatkoch za skládkovanie odpadu. Vypadne totiž nemalá časť separovaného odpadu, ktorá dosiaľ pozitívne ovplyvňovala výšku poplatkov za odpad pre občanov. Otázok a problémov je iste veľa, ale stoja za diskusiu.

© Autorské práva vyhradené

13 debata chyba
Viac na túto tému: #PET flaše #zálohovanie fliaš #triedený zber #skládkovanie